Venezuela 2007


         Caracas je považovaný na jedno z najnebezpečnejších miest na svete.  Je to vraj mesto, kde sa Vás hneď po prílete ujme miestna mafia, a keď už Vám nijak inak neublíži aspoň Vás okradne. Plní obáv sa preto všetci turisti snažia zobrať prvý taxík a idú sa rýchlo ubytovať do niektorej z bezpečnejších štvrtí Caracasu.  Rovnaký scenár som zvolili aj ja, nemienil som ostať okradnutý hneď na začiatku cesty, všetci vravia že Caracas si treba nechať na záver.  Jediný problém – výmena peňazí, prebehla bez väčších problémov u veksláka priamo v príletovej hale – nie je to síce najbezpečnejšie riešenie, ale určite najvýhodnejšie.

_DSC5082

           Dve hodiny po prílete som už sedel v klimatizovanom autobuse a po dialnici som uháňal smerom na východ do mesta Ciudad Bolívar. Malé koloniálne mesto okrem toho že leží na Orinoku neposkytuje veľa zaujímavostí.  Cez Orinoko sa tu tiahne najväčší visutý most vo Venezuele, promenáda na brehu rieky poskytuje veľa možností na nákup či už miestnych špecialít, alebo indiánskych suvenírov. Staré mesto s množstvom pestrofarebných pravouhlých uličiek navodzuje typickú karibskú atmosféru.  Veľa domov je počmáraných politickými heslami, prípadne podobizňami Huga Chavéza. Spolu s národným hrdinom Simonom Bolívarom tvoria nedotknuteľnú dvojicu, ktorá sa teší takmer kultovej obľube.

_DSC4964

          Ciudad Bolívar je zaujímavý hlavne z toho dôvodu, že je východiskovým bodom na cesty do divokej južnej Venezuely, sveta tajomných stolových hôr uprostred savany, úžasných vodopádov a nepreniknuteľnej džungle.

          Ďaleko na juhu, neďaleko hraníc s Brazíliou končia diaľkové autobusy v ošarpanom meste hľadačov diamantov v Santa Elene de Uiarén. Oblasť je domovom indiánom z kmeňa Pemónov.  Skoro celú oblasť pokrýva národný park Canaima s najvyššou stolovou horou, majestátnou Roraimou. V okolitých dedinách ponúkajú miestni indiáni svoje služby ako horskí vodcovia – bielym turistom nie je dovolené voľne sa pohybovať po národnom parku.  Je to zčasti z bezpečnostných dôvodov, a zčasti z finančných dôvodov.  Vedeli sme že sa naverbovaniu indiána nevyhneme, dúfali sme teda aspoň v rozumnú cenu a pohodového človeka.  Na jedného takého sme narazili v dedine Paraitepui, volal za Mário, za cestu na Roraimu a spať, čo nám zaberie asi štyri dni, chcel 300 amerických dolárov. Pre skupinu troch ľudí sa mám to zdalo dosť, a po dvadsiatich minútach zjednávania sme skončili na 150 dolároch.

_DSC4990

Výstup na Roraimu je spočiatku monotónny, človek kráča rozľahlou savanou bez konca, iba v hmle v diaľke sa rysujú dve tepuí, ako indiáni nazývajú stolové hory – tá bližšie naľavo je Kukenán, vraj obývaná zlými duchmi a priamo vpredu je rozložitá Roraima, najvyššia zo všetkých venezuelských stolových hôr.  Počasie na tepuís je vždy hmlisté, daždivé, a to aj v období sucha.  Akonáhle sa naša mini výprava ponorí do džungle na úpätí hory, začne jemne pršať. Mário si kliesni cestu pred blatistým chodníkom, a stále niečo hundre do vysielačky, raz po španielsky a inokedy po pemónsky. Keď sme sa ho spýtali na to, s kým sa to neustále rozpráva, vyšlo z neho,  že klebetí so svojou ženou – keďže je neustále je preč z domu keď sprevádza turistov, nahrádza svoju neprítomnosť aspoň takto.

         Stolové hory vo Venezuele sú jedinečné svojím pôvodom, flórou ako aj klímou. Geologicky sa jedná sa veľmi staré časti zarovnaných povrchov, ktoré počas miliónov rokov zerodovali na osamotené ploché hory.  Vrcholy týchto hôr sú pokryté mnohými jazierkami z ktorých často vyrastajú podivuhodné skalné formácie. Že vraj až 75% rastlín je endemických.

pano1

         Na vrchol dorazíme za tri hodiny namáhavej chôdze džungľou. Zhora padá teplý dážď, ktorý sa mieša s vodou vodopádov a vytvára tak tajomnú zahmlenú krajinu skál a oblakov. Ponáhľame sa za naším indiánom, lebo iba on vie kde sa dá v skalnom bludisku na vrchole bezpečne prespať.

_DSC5221

        Ďaľšou zaujímavosťou Roraimy je fakt, že na jej vrchole sa stretávajú hranice troch štátov – Venezuely, Brazílie a Guayany. Hraničný bod je označený bielym trojstranným stĺpom s názvom každej hraničiacej krajiny.  Na cestu k “Puento triple” sa vydávam sám s Máriom za hustého dažďa.

_DSC5186

Čakali sme celé dopoludnie na lepšie počasie, ale ono nechodí a keďže domov bez tohto skalpu neodídem, musíme ísť v daždi. Po dvoch hodinách rýchlej chôdze a prebrodení dvoch menších riek sa pomaly vyjasňuje a nám sa otvára nádherný výhľad na okolitú krajinu.  Výhľad zo stolovej hory patrí proste k tomu najlepšiemu čo sa dá na tomto svete vidieť a naozaj stojí za všetku tú námahu.

_dsc5302

        Venezuela ale ponúka aj iné atrakcie okrem stolových hôr, najvyšších vodopádov, či najväčších jaskýň. Je to hlavne nádherné pobrežie Karibského mora s neopakovateľnou atmosférou a mestá prekypujúce, životom, farbami či zvukmi. Kým džungľa a celý juh krajiny je obývaný prevažne indiánmi, sever sa vyznačuje karibským koloritom, je tu viac černochov a miešancov. Juhoamerické autobusy s otvorenými dverami a hudbou mariachi sú priam povestné od Mexika po Peru. Vo Venezuele to samozrejme nie je inak. Cesty brázdia okrem nich aj vyslúžilé americké Cadillacy, Fordy a im podobné “obludy”. Vyššia spotreba nikoho netrápi, aj keď benzín minule prudko zdražel z 30 halierov na približne dve koruny v prepočte na naše koruny.  Chavézov socializmus tak prináša obyvateľom aspoň nejaké výhody.   Okrem toho majú bezplatnú zdravotnú starostlivosť, a sú na najlepšej ceste k budovaniu socializmu kubánskeho typu. Kritizovať ale Chavéza pred Európanmi, alebo Američanmi si však málokto dovolí, preto aj mnohé naše otázky zostali nezodpovedané.

          Santa Cruz, mesto s originálnym názvom, akých je v Južnej Amerike aspoň 50 v každej krajine je na severnom pobreží, blízko ostrova Margerita. Bývalá rýbárska osada sa momentálne teší veľkej obľube hlavne u domácich. Nie je to síce päťhviezdičkový rezort all inclusive, ale more je krásne a malý prístav má tiež svoje čaro.  Zohnať ubytovanie počas sezóny môže byť niekedy celkom problém.  Keď už bolo najhoršie, a vyzeralo to na noc strávenú na pláži bez strechy nad hlavou objavila sa pomoc. “Hola Amigos!“ - prihovára sa nám asi 50 ročný chlapík dosť ošumelého vzhľadu. “How can I help you?” vraví muž, ktorý sa živí službami pre turistov, ako nám sám neskôr vysvetlil. Nebol veľmi venezuelského vzhľadu a neskor vyšlo najavo, že je pôvodom Rakúšan, vo Venezuele už ale žije viac ako 30 rokov. Chlapík mal na všetko riešenie, vybavil nám nocľah, zoznámil s domácimi a plánoval  nám dokonca výlet po okolí. Karibské pláže patria k tomu najkrajšiemu čo sa dá v tejto oblasti nájsť, nejaký inýprogram ani nemusíme vymýšľať.

_dsc6196

         Caracas je približne päťmiliónová metropola na severe Venezuely. Leží na úpätí hôr, pričom povestné Caracaské slumy sa šplhajú po strmých svahoch vysoko nad okolité mesto.  Centrum mesta je v noci považované za bojovú zónu, a nieje vôbec neobvyklé počuť streľbu. Všetky domy, vrátane hostela, kde som strávil posledné dve noci boli dôkladne zamrežované, niektoré lepšie domy mali vysoké ploty,  za ktoré by sa nemusel hanbiť ani povestný Alcatraz. Tak ako je mesto cez deň plné života, polhodinu po zotmení už nie je na ulici ani živá duša.  Všetci turisti ako aj domáci zaliezli do bezpečia svojich domov a prenechali mesto pouličným gangom a zkorumpovanej polícii. Poslúchol som teda výslovné varovanie majiteľky hostela, že do zotmenia nech som určite vrátim a krátko po večeri na živom bulvári Gran Sabana som sa ponáhľal domov. Na jednej ulici som videl asi tri policajné hliadky vybavené ťažkými puškami, s kriminalitou by som tu tu veľmi  nepodceňoval.   Našťastie sa mi ale nič nestalo, odignoroval som jednu ponuku kvalitného kokaínu od jedného z nespočetných dealerov na rohu ulice,a zakrátko už iba sa sebou zabuchol  ťažké mreže môjho hostela.

        Na druhý deň už iba z lietadla spokojne sledujem zmenšujúce sa siluety domov a hôr, až kým nakoniec v diaľke nezaniknú v tropickom opare. Chavézova krajina vo mne zanechala iba tie najlepšie spomienky a pri prvej príležitosti by som sa sem bez zaváhania vrátil.

Ako tropická krajina ponúka nebezpečenstvá typu malárie, alebo žltej zimnice. Nepríjemné je, že práve najzaujímavejšie oblasti stolových hôr ležia v najodľahejšom kúte krajiny, kde je zdravotná starostlivosť dosť obmedzená.

Treba si dať pozor na výmenný kurz miestnej meny Bolívar. Kurz na čiernom trhu je zhruba dvojnásobný oproti oficiálnemu kurzu v banke. Riziko okradnutia pri výmene peňazí u pouličných vekslákov však nie je úplne zanedbateľné, takže stojí za zváženie, či to naozaj stojí za to.

_dsc6212

V celej krajine je zbožne uctievaný Simon Bolívar – osloboditeľ krajiny spod španielskej nadvlády. Sú po ňom pomenované mestá, ulice, parky, skrátka všetko čo sa nejako pomenovať dá.  “Plaza Bolívar” je samozrejme názov každého hlavného námestia v každom Venezuelskom meste od Caracasu po najmenšiu dedinku v Amazónii.


viac fotografií v mojej FLICKR galérii

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *