Tabaretta ferrata

_1010994

Táto ferrata je podľa mnohých najťažšia v Európe. Pred výstupom som sa v informačnom stredisku dole v Suldene dozvedel, že je to vraj ferrata šiesteho stupňa. Podľa našej stupnice by to teda malo byt “F”! Túto cestu som plánoval už asi dva roky, a teda som vedel, že pani za pultom ma v mojom vlastnom záujme zavádza. Na môj dotaz, že podľa dostupných údajov je tam len jeden krátky E-čkový úsek, mi jasnú odpoveď nedala. Zdôraznila ale, že jej úlohou je ľudí čiastočne odradiť, aby mali záchranari menej práce. Každé dva týždne tam vraj lieta vrtulník, aby odtiaľ zvesil ľudí.  🙂 Musím ale súhlasiť s tým, že je to určite najťažšia ferrata, akú som kedy išiel. Je jediná, kde som naozaj musel použiť odsedák, lebo mi v klúčovom mieste proste odišli ruky. To sa mi doteraz nikdy v živote nestalo na žiadnom E-čku, čo som bol. Nerátam samozrejme úchylné “F”-kové úseky na inak celkom ľahkých ferratách ako Burgeralm, alebo Postalmklamm. Tabaretta je úplne odlišná od spomínaných dvoch rakúskych klettersteigov. Spomínané rakúske feratty vedú viacmenej vodorovne, jedna vedie stenou nad ktorou je hore salaš, druhá vedie tmavým kaňonom. Tabaretta ide stále kolmo nahor, je vzdušná, pričom stále máte výhľad na čiastočne ľadovcom pokrytú severnú stenu Ortlera. V dvoch hlavných typov ferrat je táto cesta viac stenová ako hrebeňová. Keby som ju mal prirovnať k nejakej inej známej ferrate, asi by to bola cesta “D” Bert Rinesh na Grosses Priel, alebo ferrata “D-E” na Kaiserschild. Tabaretta je však výrazne ťažšia v tom, že postráda akékoľvek umelé stupy, či chyty. Je tam len istiace lano – feratista lez a poraď si ako vieš! Pre niekoho môže byť problémom aj fakt, že nemá žiadnu únikovú cestu, treba ju dať celú buď hore, alebo ju zísť dole. Bočný výstup doprava alebo doľava sa proste nekoná.

Ortler

Zo Suldenu vo výške 1900 m. od najstaršieho kostolíku ide značka číslo 4 až na Payer Hutte (3-3.5 h) do 3020m. K ferrate sa potom ide kúsok od rovnomennej chaty Tabaretta vo výške 2556 m. Časy sú zhruba jeden a pol až dve hodiny k chate Tabarreta, odtiaľ asi 15 minút doľava, priamo popod stenu. Všetko je pekne označené, zablúdiť nieje kde. Menší problém som mal s jedným zabudnutým snehovým políčkom, dalo sa obísť zospodu, dalo sa prejsť krížom, a dalo sa takisto obísť tesne popri skale zhora. Zmiatlo ma len to, že stopy viedli všetkými troma variantami. Ja som sa nakoniec pretlačil úzkou medzerou medzi snehoľadom a skalnou stenou, tá možnosť mi totiž pripadala najmenej energeticky náročná. Celá ferrata prekonáva výškový rozdiel medzi nástupom a výstupom vyše 500 vertikálnych metrov, pričom tvorcovia zo Suldenu odhadli priemerný čas na prekonanie všetkých týchto nástrah na 3,5 hodiny. Na stránke klettersteig.com vidím čas 2,5 hodiny.

chodníček od chaty Tabaretta na nástup ferraty

Ferrata začína kúsok za snehom, asi náhodou sú tam “pripravené” dva ploché skalné balvany, ideálne na navlečenie sa do ferratového setu. Cesta začína hneď dosť zostra. Podľa topo mapky je to iba C, C/D, na začiatok to bolo ale dosť. Po krátkom Á-čku nasleduje vraj nejaký D-čkový previs “Himmelreich”, ktorý som ani nezaregistroval. Celý úvod bol prekvapivo dosť ťažký, tak asi preto. Sám som si to ešte dosť zkomplikoval tým, že som celú Tabarettu absolvoval dosť naťažko, s asi 15kg ruksakom. Na druhý deň bol totiž v pláne Ortler. Hore som trepal okrem mačiek aj lano, cep, nejaký ten matroš na ľadovec, plný kamel vody a teplé oblečenie.

úvodné C/D

Rozdelenie celej dĺžky ferraty prebraté z jednej nemeckej stránky je nasledovné. Podľa parciálneho rozdelenia obtiažností sa na prvý pohľad nejedná o extrémne ťažkú cestu, opak je však pravdou.

E – najťažšie úseky tvoria iba asi 5% celkovej dĺžky cesty, pričom kľúčové úseky sa nachádzajú približne v strede.

C/D – asi 10% celkovej dĺžky

C – 60% dĺžky

A/B – 25% v podstate choďáky na presuny medzi jednotlivými časťami steny

Asi dvakrát som vybral zbalenú topo mapku nech viem, čo ma bude čakať. Bol som zvedavý na kľúčový úsek “Gele knott”. V topo stojí “steile, glatte Wand”. Keď som dorazil na spomínaný Gele knott, nebolo to ani príliš steil, ani glatt. Problém bol inde, paradoxne v “preistení” daného úseku. Ide o skoro kolmú stienku, so všetkými stupmi otočenými opačne, takže sa nedajú nijak využiť. Lano stúpa hore pod asi 45 stupňovým uhlom, a je na ňom asi štyri, päť istiacich bodov, kde sa treba precvaknúť. Práve toto neustále preisťovanie stojí mnoho síl, ku koncu som už musel prvýkrát v živote použiť odsedák! Keby tam neboli tak prehustené istiace body, dalo by sa to prerúčkovať za pár sekúnd.  Precvakávaním, držiac sa len jednou rukou, pričom nohy sú len opreté o skalu, človek stráca cenné sily, ku koncu som už mal dosť.  Len tak mi prebleskol hlavou nápad, že by sa to dalo celé prejst narýchlo, bez cvakania sa. Na to ale treba poriadny morál, na Honnolda sa mi vtedy hrať nechcelo. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som sa hore na Payer hutte bavil s dvoma Čechmi, ktorí taktiež dali Tabarettu. Spomínali jednu osamelú Rakúšanku, ktorá toto kľúčové miesto prešla presne ako ma to vtedy dole napadlo – prerúčkovala to rýchlo a úplne bez istenia! To miesto nieje vôbec technicky ťažké pre niekoho, kto má silu, za 10 sekúnd je človek hore na C-čkovom úseku, kde si môže uvoľniť predlaktia. So štyrmi precvakávaniami tam človek strávi vyše minúty, a to vydrží málokto vysiac dlho na jednej ruke bez odsadnutia. Neviem, či to bolo ťažkým batohom, alebo nervozitou, a s ňou spojeným motaním karabín, ale bez odsadnutia som to proste nedal.

kľúčové miesto "gele knott"

Po predlaktia zničujúcom úseku, ktorý by si vzhľadom na veľa istiacich bodov, a s tým spojeným núteným dlhým pobytom na danom úseku, možno zaslúžil aj označenie “F” sa už na ceste nachádza len jeden podstatný problém – “D”-čková partia “Verschneidung”. Vyzerá dosť desivo, skoro hladká platňa s lanom vedúcim priamo nahor. Nakoniec to bolo ľahšie, ako to pôvodne vyzeralo, ale aj tak je toto miesto, jemne povedané, problematické.

_1020018

Po ňom je tam vraj ešte jeden previs za “C”, ktorý som nejak tiež prehliadol. Celkový čas na hrebeň som mal okolo 1:45 aj s asi 15 minútovou fotopauzom. Čiže zhruba polovica oficiálneho času.

Po troche googlenia som zistil, že väčšine trvá prejdenie celej cesty okolo dvoch hodín, pričom som našiel článok niekde na Vetroplachovi, kde to dal jeden makač za pol hodinu čistého času od nástupu po výstup! Táto ferrata teda slúži aj ako nejaký improvizovaný benchmark výkonnosti. Zaujímavé by bolo vedieť, aký čas by bol schopný dosiahnuť po tom nejakom krátšom nácviku Kilian Jornet! Takéto niečo už absolvoval na Matterhorne, Ortler je preňno asi prinízky.

Väčšina ferratistov, čo ešte neboli hore na Ortleri, to podľa mňa spájajú do jednej parádnej dvojdňovej túri. Nebolo by od veci merať čistý čas zospodu od Suldenu – námestia, po chatu Tabaretta, pokračovať Tabarreta ferratou na chatu Payer, hore otočiť na Ortler normálkou, a to celé naspäť, samozrejme bez ferraty. Ultimatívny horský duatlon – beh po skalách, ferratovanie, beh po ľadovci!

S nejakou partiou by som sa aj nato možno dal niekedy nahovoriť. 🙂

Payer hutte

 

 

Leave a Reply