Rychlebské stezky, september 2016

p1090486

Minulý víkend sme boli pozrieť “vyhlášené” Rychlebské stezky v Jeseníkoch. Priateľka sa prihlásila na dvojdňový “Ladies bike camp”, ja som tam plánoval pojazdiť všetky traily, prípadne aj niečo po okolí. Z Bratislavy je to asi na tri a pol hodiny cesty, vzhľadom na množstvo prebiehajúcich opráv na českých dialniciach nám to trvalo asi tak o hodinku viac. Cez víkend mali by na stezkách nejaké enduro preteky, takže všetko ubytovanie v okolí bolo beznádejne obsadené. Nakoniec sme cez booking.com našli pekné ubytko priamo v Jeseníku. Na stezky to bolo asi 20 kilometrov, slabá polhodinka autom.

WP_20160925_15_06_20_Pro__highres

V sobotu o desiatej sme už boli na Základni Rychlebských stezek, čo je biela, asi bývala hospodárska budova, prerobená na bikovú reštauráciu a trailové centrum.  Báb na kurz dostavilo asi päť, Lucia bola jediná Slovenka. Nechal som ju teda napospas bikovému lektorovi, a vybral som sa sám skúmať okolie. Rychlebské stezky sú trailové centrum, nie je to teda bikepark, ako sa mnohí mylne domnievajú. Nie je tam teda žiadna lanovka ani vlek, všetci si musia na vrchol vyšlapať pekne po svojich (kolesách). Jediná oficiálna výšlapová cesta nahor je tzv. Wiesnerov trail. Začína na Základni a končí na zvážnici pod Sokolím vrchom. Je to pekný, lesom sa kľukatiaci trail, cestou prejde cez asi dva potoky. Vyššie sú postavené drevené lávky na prekonanie úseku s veľkými balvanmi. Celý trail sa dá v pohode vyšlapať až hore, napriek tomu ho mnoho “endurákov” miestami tlačilo.  Asi bude niečo pravdy na tvrdení, že s narastajúcim zdvihom pomaly odchádza kondička.  Ako som tak míňal tlačiacich a fučiacich freeriderov, začalo mi byť jasné, prečo obľuba ebikov tak prudko všade vo svete narastá. Pre ľudí, čo nevládzu vyšlapať ani Wiesnerov trail, je to pomaly nevyhnutnosť.

P1090465

No ale naspať k tým stezkám. Dole na mape sú označené rôžnymi farbami podľa náročnosti, tak ako lyžiarske zjazdovky. Tri stezky sú čierne a päť je červených. Modrá stezka sa tam nenachádza, nejaké modré traily sú vraj na neďalekých Lipovských stezkách, ktoré sú naozaj len pre príležitostných bikerov. Ja som samozrejme zamieril hneď na tú vraj najťažšiu, na čierny trail “Wales”. Nachádza sa úplne najvyššie zo všetkých trailov. Ako človek došlape na koniec “Wiesnera”, treba ísť ešte kúsok hore smerom na najdlhší trail “Superflow”, a po chvíli zabočiť ešte raz strmo nahor doprava, kde sa mi to kvôli veľkým slizkým kameňom nepodarilo dať na biku, a chvíľku som potlačil. “Wales” v podstate kopíruje nižšiu cestu, je to technický, miestami až trialový traverz. Problém bol ten, že nemal absolútne žiadny spád, bolo to jazdenie po veľkých šutroch, miestami dokonca mierne do kopca. Asi v strede trailu je pekná vyhliadka, obrovské balvany a bikové lávky, ktoré ich obchádzajú. Je to celkom pekné miesto, ale vzhľadom na profil trate to nestačilo nato, aby som sa tam vrátil. “Wales” som teda odpísal ako nudný, pre mňa z veľkej časti nejazditeľný traverz.

P1090503

Hlavným ťahákom celého centra je najznámejší a zároveň aj najdlhší trail s názvom “Superflow”. Tento trail vraj pomáhal stavať aj známy welšský trailbuilder Rowan Sorrel. Červený “Superflow” je trať, akú som si už doma predstavoval, že v Rychlebách budem jazdiť. Je to v prvom rade z 90% zjazdová trať, na rozdiel od úmorného “Walesu”. Ako jediný trail má svoju vlastnú bránu, za ktorou začína bikový orgazmus. Klopenky, menšie skoky, sem tam nejaký drop, trať sa vinie dole lesom, a je viditeľne zbavené veľkých kameňov, po ktorých tam ostali len viac či menej viditeľné diery. Trail sa skladá asi z piatich častí, ktoré sú oddelené kratšími úsekmi po lesných cestách, sem-tam aj mierne do kopca. Keď som ho išiel prvý krát, zasunul som si sedlo dole až na doraz, veď keď zjazd, tak zjazd. Nevedel som presne čo ma čaká, a po “Walese” čo som dojazdil predchviľou sa to hodilo. “Superflow” je ale trail úplne iného typu ako “Wales”. Technicky nie je príliš náročný, druhý krát som si ho plne užil aj s vysokým sedlom.  Keďže mi praskla oska na mojom allmoutain biku, musel som si do Rychleb zobrať svoj druhý XC bike, ktorý nemá teleskopku. Neustále zosadanie kvôli zmene výšky sedla ma na Superflow prvý krát nebavilo, tak som na druhý krát nechal sedlo hore, a trať som išiel tak.

WP_20160925_16_05_24_Pro__highres

Ďaľšie traily, ktoré som ten deň otestoval bol druhý čierny trail nazývaný “Prokletý”. Dá sa naho dostať od miesta, kde začína “Superflow” s tým, že človek odbočí trochu doľava. Po krátkom úseku lesnej cesty začína “Prokletý” trail odbočkou prudko doľava. Podľa môjho skromného a úplne nevýznamného názoru je oveľa lepší ako čierny “Wales”. Ide totiž z kopca. A to je to základné, čo ho robí výrazne jazditeľnejším a zábavnejším. Je technicky náročný, plný veľkých kameňov, niekedy až balvanov. Tu sa naozaj vyplatí znížiť si sedlo. Je ale celkom krátky, a pokračuje ďalej nudným trailom s názvom “Mramorový”.  Mramorový trail nemá tak ako “Wales” skoro žiaden spád, je plný kameňov, a ide sa po ňom celkovo dosť ťažko. Našťastie sa onedlho napojí na lesnú cestu a ďaľšia odbočka ma už vedie strmšie dole, na cedulke vidím názov “Sjezdy”, a je to naozaj pravda. Trail je rýchly, nieje vôbec technický, ale zato je na ňom vybudovaných pár, asi päť, mostíkov na ktorých sa dá pekne poletieť. Zo začiatku to síce drncá trochu viac ako je príjemné, nakoniec mi ale pár klopeniek a pekných skokov so záverom cez potok napravia názor na tento trail. V mojom momentálnom hodnotení je zatiaľ na treťom mieste. Celý vytrasení schádzam dole na obed a som rád, že som rád.

Po obede idem teda znova hore,  Wiesnera absolvujem dneska už po tretí krát. Cestou zasa predbieham bezpočet endurákov, ktorí ovešaní integrálkami a chráničmi od výmyslu sveta tlačia svoje biky hore kopcom. Nechcem sa prezentovať ako nejaký sebevrah, ale podla mňa boli na tieto Stezky rozhodne “over-equipped”. Nie som žiadny trialový guru, ale všetky traily, aj tie čierne, som absolvoval v štandardnej XC výbave, s 100 mm bikom  a dokonca aj s vysokým sedlom. Samozrejme, že teleskopka je výborná vec a ľutoval som, že ju mám doma na inom biku.

Ako som bol znova hore, zaumienil som si, že ešte vyskúšam trail “Tajomný”, ktorý sa tiahne od konca “Wiesnera”, až po začiatok “Mramorového” a schádza dole trailom “Sjezdy”. “Tajomný” trail bol ten víkend oficiálne uzatvorený, kvôli asi štyrom stromom, ktoré lesníci nestihli po tažbe odpratať a ležali krížom cez cestu. Je dosť podobný “Mramorovému”, ide opačným smerom, a nie je ničím extra zaujímavý. Bol som na ňom raz a stačilo.

WP_20160925_15_10_33_Pro__highres

Na nedeľu mi ostali ešte dva nepreskúmané traily. “Biskupský” a známa “Velryba”. Biskupák, ako ho miestni bikeri volajú, je červený, a je to traverz k “Velrybe”.  “Velryba” je čierna, a práve preto som sa na ňu špeciálne tešil.  Hneď ako končí “Biskupák”, je rozdvojka. Naľavo začína “Veľryba”, slabšie povahy môžu napravo dokončiť “Biskupák”, ktorý ich vyhodí na neďalekú lesnú cestu. Na “Biskupskom” traily znižovať sedlo veľmi netreba, je to viac menej pokojná rovina. Ja bez teleskopky som teda vošiel na “Velrybu” s tým, že keď to začne byť naozaj husté, zosadnem a výšku sedla upravím. Môžem povedať, že “rybička” ma teda veľmi príjemne prekvapila. Bola asi taká, aké som si Rychlebské stezky predstavoval. Obrovské, machom obrastené balvany, pomedzi to sa vinúce “northshorové” drevené mostíky, zaujímavo riešené prejazdy veľkých kameňov. Hneď za začiatku treba prejsť celkom veľký balvan…myslel som si teda, že to je tá velryba. Sedlo ma trochu koplo do zadku, aby som nezabudol, že ho mám hore. Ďalej ale kameňov pribúdalo, a ja som už celkom stratil prehľad o tom, čo môže, a čo nemôže byť tá velryba, prestal som ju už hľadať. Veľkosťou by bolo kandidátov viac. Pre mňa osobne najťažšie miesto na traile, kde treba odbočiť do pravého uhla na obrovský ležiaci kameň, plne spĺňalo všetky kritériá velryby. Tých veľrýb tam teda bolo viac. Na pár miestach som fakt ľutoval, že mám sedlo hore, ale nechcel som sa zastavovať. Úplným záverom trail vedie na menší drevený mostík, ktorý ústi na obrovskom kameni, a schádza po ňom priamo dole až na lesnú cestu. Ako som sa dole na Základni dozvedel, to bola tá pravá velryba, po ktorej je celý trail pomenovaný. Stezka sa mi tak páčila, že som si ju hneď prešiel ešte raz s tým, že sedlo som si už na odbočke poctivo znížil, je to tak predsa len príjemnejšie. Velryba u mňa opäť bodovala, bola tam proste najzaujímavejším trailom. Normálne má človek miestami pocit, že namiesto Černé vody je dole Vancouver.

WP_20160925_15_27_49_Pro__highres

Na uvoľnenie vytrasených rúk som si dal kratšie kolečko okolo Sokolího vrchu cez Ripperuv kámen, a dole naspäť na miesto zvané “Pod Sokolím”, kde končí Wiesnerov trail s tým, že na záver ešte zadelím “Superflow”. S prekvapením môžem konštatovať, že trail po červenej značke dole od Ripperovho kámenu bol asi najviac hardcore z celých Rychlebských stezek! Niečo ako mix Prokletého a Walesu, ale o dosť strmšie dolu. Išla tade aj jedna z troch tratí sobotných enduro pretekov. Jedno obzvlášť kruté miesto, kde som musel “kontrolovane zosadnúť” :), bolo z bezpečnostných dôvodov obídené jednoduchším lesným trailom, aby sa pretekári náhodou nepozabíjali. Boli to predsa len preteky hobíkov, a nie profíkov. Na záver som si ešte vychutnal “Superflow”. Keďže sa už pomaly blížil večer, bol som na traile úplne sám a večerné slnko hádzalo parádne tiene. Veľká to škoda, že som nemal so sebou veľký foták.

WP_20160925_16_07_20_Pro__highres

Ak to mám zhrnúť, tak Rychlebské stezky sú perfektné trailové centrum s obrovským potenciálom. Niektoré stezky, ako “Wales”, alebo “Mramorový” s “Tajemným” nevyužívajú naplno možnosti okolitého terénu. Stačilo by ich viesť trochu strmšie dole, a boli by z nich špičkové traily s oveľa väčšou dynamikou. Takto to boli pre mňa nezáživné a pomalé traverzy.  Možno to bol ale z nejakého dôvodu zámer, nevidím do hláv miestnych trailbuilderov. Traily ako “Prokletý”, “Sjezdy” a hlavne “Velryba” nemajú chybu, a sú presne také, aké človek od trailového centra očakáva. Trail “Superflow” je kapitola sama o sebe. Je zďaleka najdlhší, je to zjazd a má proste flow. Miestami má až parádny flow s veľkym “F”. Ostatné stezky su kamenité, “Superflow” je jediný viac-menej hladký, vedie po úbočí kopca do dolinky, väčšie skaly boli poctivo “upratané”, aby nekazili dojem z jazdy. Teším sa, že keď nabudúce zavítam do Jeseníkov, pribudne tam pár trailov typu “Velryba”, možnosti sú tam na to rozhodne viac ako dokonalé. Chce to iba lopaty, píly, sekery a čas…veľa času. 🙂

Leave a Reply