Nový Zéland 2005


Nový Zéland je krajinou, do ktorej je skoro odvšadial na svete veľmi ďaleko, snáď s výnimkou Austrálie. To ale nebráni skutočnosti, že je jednou z najvyhľadávanejších turistických destinácií na svete. Ako jedna z najpestrejších krajín sveta má na to všetky predpoklady, sú tam vysoké hory, krásne pláže, púšte, nepreniknuteľná džungľa a aj pár pekných miest so zaujímavou architektúrou. Jediné čo Novému Zélandu chýba, je história, čo je vyhľadom na to že bol objavený až v 17. storočí holandským moreplavcom Abelom Tasmanom celkom pochopiteľné. Tento nedostatok sa však usilovní zélanďania snažia všemožne odstrániť a tak má návštevník možnosť navštíviť viacero skanzenov a pekne zrekonštruovaných historických budov. Nový Zéland je krajina veľmi dobre zorganizovaná, v mnohom predčí aj vyspelé západoeurópske krajiny. V krajine je množstvo národných parkov s množstvom perfektne upravených turistických ciest, špičkovo vybavenými chatami a s ponukou množstva adrenalínových športov, ako je napríklad všeobecne známy a populárny bungee jumping alebo jet-boating, čo je jazda na extrémne rýchlom člne väčšinou v plytkých vodách rôznych roklín alebo jazier. Väčšina ľudí asi nevie, že mnoho týchto aktivít má svoj pôvod práve v tejto krajine, centrom adrenalínových športov je mesto Queenstown, na juhu južného ostrova.  Jediný háčik je v v tom, že cena týchto aktivít je pre našinca často extrémne vysoká, tak napríklad taký bungee jump stojí 150-200 NZ dolárov, čo je v prepočte asi 3000-5000 SK za pár sekúnd zábavy, a to nie je málo. Našťastie sú ale aj aktivity ako turistika alebo cyklistika, ktoré nestoja nič a a hlavne jazda na bicykli dovoľuje zažiť krajinu trocha inak ako väčšina turistov, ktorých iba vyklopia z autobusu kvôli pár foto a idú hneď ďalej. Ja som si zvolil práve bicykel ako svoj dopravný prostriedok a po dvoch mesiacoch a vyše 3000 km strávených v sedle svojho bicykla možem povedať, že som sa rozhodol správne. Ostatne, nebol som sám, takýto spôsob dopravy si na cestovanie po Zélande volí mhono iných návštevníkov, ktorý hlavne letnom období, čize od decembra do marca vo veľkých počtoch križujú väčšinou prázdne cesty oboch ostrovov.

DSC_7304

Moju cestu som začal koncom novembra v Aucklande, ktoré síce nie je hlavným mestom, ktorým je Wellington na juhu severného ostrova, je ale zato najvačším mestom Nového Zélandu s viac ako 1 mil. obyvateľov. V porovnaní so svetovými metropolami je to vlastne menšie pokojné mesto, ktoré má najmä v centrálnej časti silný východoázijský charakter. Na uliciach v samom centre vidí človek toľko “šikmých očí”, že si nie je istý, či sa omylom nenachádza niekde v Singapure alebo v Hong Kongu. Akonáhle ale človek opustí metropolu, dostane sa do typicky novozélandskej krajiny s ovčími farmami a anglicky vyzerajúcimi usadlosťami. Hlavne na severnom ostrove pokrývajú farmy významné percento z plochy a lesov tam zostalo minimálne, a aj to len v národných parkoch Urewera a Wanganui, prípadne na poloostrove Coromandel na severe. Z pohladu cyklistu je severný ostrov nie práve najľahším sústom, hlavne pre množstvo kopcov a neustály vietor, ktorý vanie samozrejme vždy proti smeru jazdy. Viacerý knižný sprievodcovia odporúčajú menej skúseným cyklistom začať Južným ostrovov až potom ísť na Severný. Ja som ale priletel do Aucklandu a ztade som aj začal svoju púť na juh. Plne naložený bicykel vážil skoro 40kg, čo bolo dosť poznať, hlavne pri dlhších stúpaniach. Ináč je ale Nový Zéland krajina, ktorá je pomerne naklonená cyklistom. Existujú tu dokonca špeciálne hotely, kde majú cyklisti výrazné zľavy. Aj ľudia sú mimoriadne milý a pohostinní. Dvakrát sa mi stalo, že som bol pozvaný úplne neznámimi ľudmi k nim domov, mohol som u nich prespať, pričom za to samozrejme nič nechceli, samozrejme, okrem množstva otázok týkajúcich sa Slovenska alebo Európy. Mnohí Novozélanďania ešte nevedia, že sa Československo rozdelilo, asi to trvá dosť dlho kým sa novinky dostanú do tak vzdialenej krajiny akou je Nový Zéland.

DSC_8771

Krajina severného ostrova je veľmi rozmanitá, na severe sú zvyšky lesov s mohutnými stromami Kauri, z ktorých niektoré majú až 2000 rokov. Pre Maorov sú tieto stromy posvätné, najväčší z nich má meno Tane Mahuta, čo v preklade znamená Pán lesa. Strom má úctihodné rozmery, človek dostane menší šok, keď sa pred ním zrazu z hustej džungle Pán lesa vynorí. Tieto mohutné stromy kedysi pokrývali veľké územia, dnes z nich ostalo iba pár, ktoré sú prísne chránené v lesných rezerváciách v oblasti Northland a Coromandel. Vačšina padla za obeť drevorubačským sekerám v 19. a 20. storočí, kedy bol obchod s kauri drevom výnosným obchodom a mnohé mestá zažili svoj rozkvet práve vďaka týmto krásnym stromom.

Medzi hlavné turistické lákadlá severného ostrova patria mestá Rotorua a Národný park Tongariro. Žiadne z nich som samozrejme nevynechal na mojej ceste, Rotorua je od Aucklandu vzdialená okolo 250 km a NP Tongariro je daľších asi 150 km. Rotorua je známa ako centrum maorskej kultúry, ktorá je Novom Zélande stála veľmi živá a dnes zaživa svoju renesanciu. Domorodí Maori, krorí prišli na Nový Zéland niekedy pred 700 až 1000 rokmi dnes tvoria približne 15% populácie, pričom ich reč je druhým úradným jazykom po angličtine. Dnes sa stále viac Maorov vracia k rodnému jazyku a k vlastnej tradičnej kultúre.

DSC_7896

Centrálna časť severného ostrova je charakteristická svojou vulkanickou povahou, v celej oblasti od mesta Rotorua, cez obrovské jazero Taupo, ktoré vyniklo po gigantickom výbuchu asi pred 25 000 rokmi, až po vulkány v NP Tongariro je zemská kôra veľmi tenká a prejavuje sa to množstvom sopečnej činnosti, geotermálnych miest a vysokou seizmickou aktivitou. Samotné mesto Rotorua ležiace vedľa rovnomenného jazera je vyhľadávaným kúpeľným mestom od 19. storočia. Už pred príchodom európanov ho týmto spôsobom využívali domorodí Maori, ktorý sopečnú a geotermálnu aktivitu považovali za prejav rôznych božstiev sídliacich hlboko pod zemou.   Sopečné božstvá sa tragicky prejavili 10. júna roku 1886, kedy výbuch sopky Tarawera zničil rozsiahle okolie a vyžiadal si životy asi 150 ľudí. Obeťou výbuchu sa stali aj vtedy svetoznáme Ružové a biele terasy, považované za ôsmy div sveta. Bola to turistická atrakcia číslo 1., bohhužial po nich nezostalo ani stopy, boli zatopené jazerom Rotomahana, ktorého hladina sa po výbuchu zdvihla.  Dnes sa ku kráteru na vrchole sopky Tarewera poriadajú turistické výlety na terénnych autách ale aj na malých lietadlách.

Najkrajšou časťou severného ostrova je ale pravdepodobne Národný park Tongariro s troma výraznými sopkami, z ktorých najkrajšia, s nevysloviteľným maorským menom 2291 metrov vysoká Ngauruhoe, predstavovala Horu osudu v trilógii Pána Prsteňov.  Jej symetrický tvar a okolitá bezútešná krajina pokrytá sopečným prachom a lávovými prúdmi ju k tomu priam predurčujú. Aj keď je sopka stále aktívna - naposledy vybuchla v roku 1977, každý deň ju “dobije” pár desiatok turistov.

DSC_8932

Južný ostrov je výrazne odlišný od severného. Ľudí prichádzajúcich trajektom z Wellingtonu privíta po dvaapolhodinovej plavbe malebný prístav Picton. Z fjordov okolo mestečka vyrastá pohorie Južné Alpy ktorého zasnežené vrcholy sa tiahnu po celej dĺžke ostrova, najvyššiu výšku dosahuje vrcholom Mt. Cook - 3754 m.n.m.. Krajina mnohokrát pripomína Švajčiarsko alebo Nórsko, niekedy aj Slovensko. Párkrát má človek pocit, že je v Nízkych alebo Vysokých Tatrách. Ľudí tu žije pomenej, zato oviec je tu stále dostatok, kde nie sú národné parky, tam sú ovčie farmy. Mimochodom na Novom Zélande žije oveľa viac oviec ako ľudí. Z celkovej plochy Nového Zélandu 268 000 m2 zaberajú farmy 165 000 m2, pričom počet fariem sa pohybuje okolo 66000. Austrálčania vymysleli o Novozélanďanoch vtip – Na NZ žije 50 miliónov ovcí a z nich si 4 milióny myslia, že sú ľudia.

Dá sa povedať, že život na južnom ostrove je iný od toho na severnom, jeho tempo je pomalšie, nie sú tam metropoly ako Auckland alebo Wellington. Najväčšie mesto južného ostrova, Christchurch má okolo 300 000 obyvateľov, je to mesto s výrazne anglickým štýlom. Neogotická architektúra, krásne parky a záhrady a mnohé iné atrakcie prispievajú k oblúbenosti tohto mesta medzi zahraničnými návštevníkmi. Novozélanďania majú tiež svoje “Great lakes” ktoré nie sú síce tak veľké ako tie americké, sú ale zato určite malebmejšie a dramatickejšie. Jazerá Tekapo, Pukaki, Wakatipu, alebo Te Anau si svojou divokou krásou určite podmania srdcia všetkých návštevníkov. Neuveriteľne modrú farbu majú na svedomí voda tečúca priamo z ľadovcov vysoko v horách. Pri týchto jazerách vačšinou fúka silný vietor, miestami sa skoro ani nedá ísť na bicykli vpred. Jedeň deň som musel pri jazere Tekapo skončiť kvôli vetru po 30 km a rozbaliť stan. Niekedy je rozumnejšie počkať jeden deň, kým sa počasie trocha umúdri, ako sa trápiť a postupovať vpred rýchlosťou 10km/h.

DSC_0307

Všetci tvrdia, že južná časť Nového Zélandu patrí k najscénickejším oblastiam na svete a ja nemôžem inak, ako plne súhlasiť. Národné parky Fjordland, Mt. Aspiring alebo Mt. Cook sú skutočné skvosty prírody. Samozrejme nie je to nič pre cyklistu, jednak je tam cyklistika zakázaná a jednak je terén veľmi náročný a tažko zvládnuteľný aj na tom najlepšom horskom bicykli. Na svetoznáme viacdňové treky ako Milford, Kepler, alebo Routeburn sa treba vydať peši. Ich absolvovanie zaberie pár dní, a človek sa nevyhne dažďu a “sandflies” - piesočným muškám, čo sú jedny z najnepríjemnejších vecí na Novom Zélande. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že komáre sú oveľa príjemnejšie. Útrapy spôsobené muškami a dažďom sú ale bohato vyvážené krásnymi scenériami.

DSC_1529

  • Je dobré rátať s extrémne premenlivým počasím, hlavne na západnom pobreží. Na NZ majú príslovie – Buď práve dopršalo, alebo prší, alebo práve začína pršať.
  • je dobré mať nejaký vlastný dopravný prostriedok – bicykel, auto, motorku, rogalo, verejnou dopravou sa človek na veľa krásnych miest nedostane a keď aj áno, tak ho to bude stáť nemalé finančné prostriedky.
  • Všetci Novozélanďania milujú vtáka kiwi – národný symbol a prezývka všetkých ľudí pochádzajúcich z Nového Zélandu.
  • Národnou športovou vášňou je rugby – tým All Blacks sa teší extrémnej popularite

 Osobnosti z NZ:

  • Edmund Hillary – horolezec, 1. človek na Mt. Evereste
  • Ernest Rutherford – jadrový fyzik
  • Katherine Mansfield – spisovateľka
  • Kate Sheppard – zástankyňa volebného práva pre ženy
  • Peter Jackson – režisér Pána prsteňov
  • Russell Crowe – herec
viac fotografií v mojej FLICKR galérii: Severný ostrov a Južný ostrov.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *