Matterhorn 2016, od Ruma

matterhorn

Tento trip sme definitívne spečatili koncom júna – pôjdeme vo dvojici a vlakom. Podľa toho nám vyšiel dátum. Z posledných informácií z niekoľkých webov má byť pekne akurát v pondelok. Utorok aj streda majú byť daždivé, podľa wetter.de má byť snáď aj štvrtok fajn..

13 August 2016 + 8 other moments - 5 of 192

Nedeľa 14.aug 2016 19:20 Zermatt (1600m)
Hodne neistým krokom sme vychechtaní vykročili v poradí zo 4teho vlaku v tento deň, a po 14tich hodinách prepravy a nejakom tom “trúnku” (detaily podliehajú cenzúre) dávame na plecia tých 20 Kg nylonu, železa, tekutého plynu a dehydrovaných glutamanov, čo sme si priniesli, a začíname sa kývať cez Zermatt hore na Furi. posledná lanovka šla aj tak o 18:00, takže nemáme čo riešiť. Keď sa už dostatočne stmieva, odhodláme sa postaviť stan, mierne kopčekom schovaný od malebných domčekov (svieti sa v každom ôsmom), zato od lanovky ako päsť na oko. Je 21:30, dorazíme posledné pivo a o desiatej spíme

13 August 2016 + 8 other moments - 94 of 192

Pondelok 15.aug 2016
5:30 Ten človek nemá trocha účty k staršiemu. ignoruje všetky moje protesty, vyhrážky aj vulgarizmy a do 5 minút už nemám celtu nad hlavou.
6:11 už šlapeme na Schwarzsee, a čo je najhoršie, ten človek tiež nemá ani kvapku vody. O pol šiestej už húka aj lanovka. Čosi po ôsmej ideme okolo pramienka pod Schwarzsee, ktorý vďačne testujeme, keďže už je to s nami fakt bieda, predbiehajú nás aj rodinky s deťmi.
8:45 sme na konečnej Schwarzsee (2583m) Kupujem si Apfelschorle za 6 frankov (a je mi to  jedno, takto blízko dehydratácie som ešte nebol). Baba za pultom dosť škaredo pozerá, pýtam sa či majú otvorené, a či aj ojro berú – ja, ja. Dám jej 10EUR, vydá mi 4 franky, tá pollitrová malinovka je ale teplá jak riť. Musím konštatovať, že prvý dojem zo servisu v krajine, kde majú patent na turizmus je teda dosť pod očakávaniami.

Trochu sa tu zakecávame, len aby sme ešte nechali oddýchnuť pleciam a pred desiatou sa hýbeme pomaly smerom na Hornli chatu. Asi po hodine prichádzame k železným schodom kde prichádza studená sprcha:  “Zákaz kempovania za týmto bodom!”.

13-august-2016-8-other-moments-34-of-192

Tu musím dodať, že som pri plánovaní vychádzal z hodne starých informácií od známych, najnovšie boli z jesene 2013, stránky bergsteigen.com, ktorá nemá updatnuté topo, a odvtedy sa, ako sa kruto dozvieme hore, veľa zmenilo – stručne tu. A tu je posledný článok k danej tématike.

Pýtam sa za schodmi týpka, čo ide zhora, či videl okolo chaty nejaké stany. “Nie, absolútne. Totálny zákaz, a keď vás chytia, okamžite sa to prísne trestá”. No super. Pokračujeme ďalej, ale optimizmus niekde zaostáva. Na Hornlihütte sme okolo trištvrte na jednu (3260m). Špekulujeme čo ideme robiť. Vstupné na tento festival je 150CHF za noc, to isté aj v eurách! S alpenvereinom je to hneď ružovejšie – 140 ! Zrazu mi pripadá že som posledných 10 rokov pri rakúskych cenách bol hrozne, ale hrozne prieberčivý. Chatárka je maximálne imúnna voči dotazom na prespanie na zemi v jedálni, vie to dať za kilo bez večere/raňajok. No nekúp to. Zhruba okolo pol druhej začujem na terase nejaké povedomé zaťahovanie. Aha, Kevin. Keď mu poviem odkiaľ si ho pamätám, on sa pobavene tvári že si Bovec nepamätá Vôbec. Verím. Keď ho dotazujeme, ako by to zo skúsenosti videl s hentým oným – spaním, tak reku, že hádam to až také striktné nebude, len nech sa nezložíme rovno na chodník, ale máme sa skúsiť niekam ďalej zašiť. Ďalšie dve hodiny sa v hlave zaoberám malichernosťami, ako použiteľnosť spacáku z Tesca na bivak, unaviteľnosťou z kombinácie nadmorskej výšky a času v krátkodobom, ale aj dvoj- až trojdňovom kontexte, umocniteľnostou jej účinkov pitím piva, komplexným vplyvom na morálku mužstva a reálnosť šancí uspieť a nezhorieť pri výstupe. A ešte aj počasie.. Teraz to zas vyzerá, že najlepšie to bude zrovna zajtra, búrky prídu poobede. Podľa jedných o druhej, podľa druhých o piatej..

No a o piatej prišiel “najväčší pán”.  Maťo si varí travellunch, a vidím ako sa snaží zdržať odpovedí na otázky tohto Hasselhofa vo flise a spektronoch. Obráti sa na mňa, že kde ideme dneska spať. Snažím sa o diplomatické “we will see..”, ale to som pichol do mammutieho hniezda. “You will NOT see!” Vraj keď uvidí náš stan hocikde v tom červenom poli čo je zakreslené tam kde klepe prstom na ceduľu, môžme si byť istí, že zavolá dole a bude to za 5000CHF. Ako som práve vygooglil, máme šťastie na ľudí Der «Wachter des Matterhorns», takže je to vlastne už náš známy. Ale nevoláme si cez sviatky.

Nebolo pre mňa tajomstvom, že ja som z nás dvoch ten lenivejší, ale teraz aspoň viem presne o koľko, a síce o 100 CHF a cca 350 výškových metrov. Maťo na návrh prenocovania na chate tej reagoval nekompromisným smečom človeka pred výplatou, a aj preto som sa pre nás rozhodol obetovať, keďže som vidinu ďalšieho schádzania s tým nabitým batohom videl ako nehorázny hazard a devastáciu mojich kolien, čím som vážne ohrozoval – ako sme uzavreli – zajtrajší pokus o výstup. Získali sme tým možnosť nechať väčšinu vecí na chate, a Maťo zbehol 17:30 dole iba so spacákom, stanom a varičom. Všetku výstroj sme dali do Ablageraumu. Dohodli sme sa na 4:00 pred chatou, keďže oficiálne sa z chaty odchádza 4:20 s pravidlom, že domáci z Zermattu idú prví.

Odišiel som teda na svoju dráhu izbu pre 6 ľudí, ktorú som zdieľal našťastie  len s dvoma Talianmi, z ktorých chvalabohu  ani jeden nechrápal. Napriek úsiliu sa mi doma nepodarilo nasúkať do 65L batoha ešte malý na lezenie, preto som sa balil do prázdneho veľkého. Toto človeku síce dáva pocit že si môže vziať viac, ale je to blbosť, lebo vziať si treba čo najmenej. Vôbec som nemusel brať gopro, ktoré som ani neskôr nemal kedy použiť, náhradné baterky, ktoré som tiež nemal kedy vymieňať, hrubé rukavice “keby dačo” a ďalších 10 maličkosti, ktoré dokopy niečo vážia a obmedzujú. O trištvrte na 7 som kukol dole, Maťo už má stan postavený.  Chvíľu som posedel v jedálni, a keď sa začala roznášať večera šiel som “za trest” hore. do nejakej pol deviatej som čítal, dal budík na 3:30 a zhasol.

Spánok celkom fajn, bol som hore iba každé dve hodiny, ako vždy pred niečím, z čoho som nervózny. Vychystal som sa spoločne s Talianmi, ktorí ale išli na raňajky. Ja som zjedol keksy, zapil čajom a 3:50 šiel do skladu. A veci nikde. Prehľadal som všetko, začal behať po chodbe či niekde nezbadám 60m desiatkového laná, nikde nič. Raňajkujúcich sa tiež pýtam obligátne, ale nečakám kladnú odpoveď. Všetci sa postupne zoraďujú vnútri pred dverami, obraz asi ako keď sa po vianociach tlačia zľavychtiví pred polusmi a auparkami, len zvnútra. A ja tam stojím, kukám, a viem že bez lana môžme ísť tak.. do obchodu. Začínam túto chatu nemať rád.

4:22 všetci z recepcie a jedálne sú preč, zopár jedincov pred chatou ešte ladí čelovky a sedáky. Vychádzam von. kúsok od terasy vidím Máta a rozmýšľam ako mu poviem nielen že sme skončili, ale že jeho 2 zbrane, mačky, sedák a vôbec celá výstroj je preč. Neserie ho to, tvrdí mi, že ja som chuj, lebo mi poslal správu pred 10 minútami, že má všetko už von. Kukám že hej, škoda že neposlal pred polhodinou. Dobre, prepásli sme štart chujovinou. Teraz skočím do sedáku, nasadím čelovku na prilbu a odchádzame 4:45.

4:50 Nástup do šóry. Pred nami sa tlači minimálne 15 ľudí a výťah ďalších aspoň 30 svetielok na stene už ide až do neviem kam. Napriek všetkému, sa za nami ešte zaraďujú dvaja Nemci a po nich ešte niekto. Pred nami sú Češi a majú tiež riadne tempo. Stačilo nám raz alebo dvakrát zaváhať, kade vlastne ťahať a sú tak vysoko že sme prvýkrát mierne bezradní.  Rovnako rýchlo nám Nemci dýchajú na päty. Necháme ich predbehnúť, ale iba nás uistili, že prvýkrát sme šli dobre. Znova pod sebou vidíme svetielka. Japonci.

6:28 Východ slnka

13-august-2016-8-other-moments-37-of-192

7:35 Solvay hutte, zhadzujem spodky. Napriek všetkým zámerom nezdržať sa, a okamžite pokračovať, sme tu zabili asi 25 minút.
8:00 Hneď pred prvým fixom nás míňa prvá dvojica Švajčiarov. Otáčajú kvôli počasiu, vraj má byť “zlé” od obeda.

Cca po 100 výškových prekonávame dlhý fix, ktorý pokračuje okamžite traverzným fixom, celkom fuška.
Po tomto úseku nahadzujeme mačky a ideme s cepínom.
Cestou nás míňajú niekoľké skupiny, ale neriešime s nimi, či boli hore. Máme za to, že sme veľa stratili na začiatku, preto sa nechceme zdržiavať.
9:40 míňa nás Kevin s klientom (4200 – Schulter).

13 August 2016 + 8 other moments - 55 of 192
Hovorí, že na vrchol je to ešte určite hodina, a radí nechať batohy a ísť úplne naľahko. Tiež nemáme nikomu nechávať prednosť na fixoch, lebo sa nikam nedostaneme. Na ďalšej tyčke, ktorá je vhodne mimo hlavnej premávky fixujeme šlingnou oba batohy. Ďalší slovenský vodca s klientom sa otočil, hovorí že kvôli počasiu, ale “aj mi nevládze”. Beriem si len jednu muesli tyčinku, Maťo neberie ani rukavice, toto ho ešte bude mrzieť.
10:10 (4320) míňame dvojicu Čechov – mám pocit, že sú to tí, ktorí stáli na nástupe pred nami, idú zhora a vravia, že hore nás na fixe zdrží “asi šestice ďalších sestupujících Čechů” – našťastie sa nepotvrdilo.
10:25 poslední, kto ide oproti nám zhora je dvojica Britov. Jeden z nich je ako sa dozvedám Charles, ktorému týpek zhora kričí, aby sa s tým nesral a “be brave!”. Charles je biely ako krieda, podvozok má za hranou, a veľmi dlho mu trvá zapínanie. A možno si len dačo dakde zacvikol. Včera som vedľa nich chvíľu sedel v jedálni. Vyjadroval sa dosť posmešne o tom pravidle prednosti pre domácich.
Teraz mu aj tak trochu závidím, že už zostupujú.

10:40 tesne pod vrcholom stojí 5 Čechov, vodca im dáva inštrukcie a varovania k bezpečnému zostupu. Nejak tušíme, že by sme ich mali predbehnúť, lebo 5 ľudí na jednom lane pred nami neveští nič dobré. Preto sa na vrchole fakt nezdržiavame, nejdeme ani ku krížu. Naozaj rýchlo fotíme. Ja skoro zabudnem, že z vrcholu sa dá vidieť na obe strany, znova vyťahujem telefón, a fotím aj Taliansko. Tu dostávam prvýkrát pocit, že tomuto výbehu chýba to podstatné, človek by sa mal z toho čo robí tešiť, ale nejak neni čas..

13-august-2016-8-other-moments-48-of-192

10:50 odchod.
Cestou dole míňame ešte 2 partie aziatov a jednu partiu Poliakov.
Viditeľnosť zatiaľ dobrá, ale z východu už sa dvíha beloba. Začíname zlaňovať, Maťo cez kýbel, ja cez osmu. Zámer bol, že s 60kou na jedenkrát spravíme kus dole a budeme potrebovať menej štandov, ale opak začína byť pravdou.  Trvá nám dlhšie kým sa stretneme na jednom mieste, dlhšie trvá aj stiahnuť a prekufrovat lano, úplne pomlčiac o hmotnosti a obmedzení svižnosti.
Napriek celkovému zdaniu dobrého postupu sme pri batohoch až skoro o 2 hodiny. Sú zhora bohato obsypané ľadovou drťou, ale inak v poriadku.

13:35 Zlanili sme na Solvayku, blíži sa ohlásená búrka. Dvaja taliani odchádzajú dole a jeden z nich sa spýta koľko je hodín minútu pred druhou, do čoho udrie hrom asi o polovicu hlasnejšie ako doteraz. Talian si súhlasne prikývne, ako keby bol za tu prvú predpoveď počasia hmotné zodpovedný a zavrie dvere zvonku.

Ostávame s tým, že noc strávime tu. Zatiaľ sme sami, ale 6 spacákov zrejme niekomu patrí. Natlačím do seba posledný rožok so syrom a salámou a zaspím ani neviem ako.
15:20 budíme sa keď zdola prichádza štvorica Poliakov. Vonku je podozrivý kľud, a biely závoj tiež teraz veje asi z druhej strany.
15:45 rozhodujeme sa pre zostup. Prehodnotili sme, že keď nie sú ani 4 hodiny, už tu bude späť určite minimálne 10 ľudí, a my nemáme spacáky, ani variče je to zrejme lepšia voľba.
Triafame prvých pár tyčí na zlanenie, ale už po treťom zlanení je nám jasné, že toto bude na dlho. Zdola, ani zhora nieje vidieť už vôbec nikoho.
17:30 (cca 3750 m) Už čisto hádame smer. O tom, že nie sme sami, kto nejde úplne istým krokom nás presvedčuje vrtuľník, ktorý sa od vrcholu k Zermattu otočí aspoň 6x, a neskôr ho vidím vynášať záchranára zaveseného asi na 40m lane  niekam pod vrchol.
18:00 začína snežiť. Tvrdé zmrznuté hrudky, ale teplota je pocitovo vpoho.
18:15 sneží čoraz výdatnejšie, sem-tam sa nám podarí nájsť slučku, na ktorej zlaníme, ale viacmenej chodíme naostro, alebo podľa možnosti riťou k skale. Moc nás to neteší, keďže ako sme boli poučení včera: “keď vidíte slučky, idete zle!”. Keď človeku nad hlavou hrmí, a za golier prší, ide aj keď ide zle..
18:30 padlo úplne mlieko. Hľadám cestu vpred, aj občasná stopa v blate dokáže zdvihnúť náladu, ale dlho nič čo by vyzeralo chodníkovo. Dostávame sa na hrebeň, odkiaľ je nachvíľu vidieť chatu, ale stále sme moc vysoko, a je veľmi ťažké povedať, či sme na správnej hrane (cca 3580)

13-august-2016-8-other-moments-50-of-192

18:50 púšťam sa stále viac dopredu, konečne cez mlieko v hĺbke prekukol chodník k nástupu. Schádzam max. opatrne cez mix sute a veľmi strmé úseky, ktoré sú ale našťastie tak členité, že chytov je dosť, aj keď mokrých. Zrazu som trafil stup, ktorý mi príde strašne povedomý. Áno, použil som ho aj ráno, asi 14 hodín dozadu. Krajší flashback som asi nezažil.
19:20 konečne som definitívne na značke, ale Maťa za sebou nepočujem. Ide výrazne pomalšie, keďže má v ruksaku to 60m hrubé lano, ktoré je teraz aj pekne mokré. Vraciam sa cca 300m, už počujem ako na moje hulákanie reaguje, ale stále ma nevidí. Čelovkou sa snažím signalizovať, a ďalej sa vraciam. Už má vidí, aj keď ja jeho nie. Stále hrmí, zhadzujem sedák a vypínam mobil. Cca po 10 minútach ho vidím aj ja. Navigujem ho na chodník a idem ďalej dopredu. Sneží veľmi husto a veľmi mokro.
19:35 dostávam sa zhora k nástupu. V úplne mokrých rukaviciach zrúčkujem po fixe, a som fakt rád že toto sú posledné laná, ktoré dnes chytám do rúk. Dole ešte počkám, kým neuvidím Maťa na tom mieste, kde som stál. Keď sa zídeme pred drevenými schodmi za chatou, sme radi, že to máme za sebou, ale do reči nieje moc nikomu.

19:45 chata Hh. Vo dverách natrafím zrovna na Kevina. Na otázku, či sme sa len teraz vrátili sa snažím čo najmenej vyzerať, tak ako sa cítim, a v rýchlosti vysvetľujem prečo až teraz. Podľa jeho pomalého úsmevu usudzujem že takýto príbeh počuje práve asi stoštyridsiatypiaty raz, a prebije ma “Vidíš, ale dali ste to!”, a potrasie mi rukou. Moje zmoknuté sebavedomie sa začne pomaly dvíhať z tej kaluže čo som vykvapkal pri recepcii, kupujem kolu pivo a jonťák.
Ešte nehanebne naberiem 2l čaju, ktorý je večer síce primárne určený pre hostí na zajtra, ale neviem sa zbaviť pocitu, že za to kilo mám u Mammuta predplatený čaj do konca augusta. Vonku sa zakecáme s dvoma Slovákmi, ktorí prišli večer, a boli vypoklonkovaní z jedálne počas večere, ako nehostia. Idú niekde zašití bivakovať. Nezávidím. Utrieme si spoločne hubu do týchto manierov, zaželáme veľa šťastia a o trištvrte na 9 čvachtáme z chaty smerom dole, kam patríme (2890), a kam na nás už nikto nikoho hádam nezavolá.

13 August 2016 + 8 other moments - 83 of 192

20:53 píše mi Jonan, chce ísť na pivo. V petržalke..
21:30 Stan. Dnes už nevládzem nič. Ledva žujem sušené mäso z Regiojetu. Maťo si ešte zaleje dvojitý travellunch, s ktorým mu vďačne pomôžem.
22:05 ešte napíšem SMS otcovi, a hneď zaspím, natvrdo, do 8ej rána.

V stredu ráno som zistil, že mi chýba vrecko s náhradnými baterkami do kamery, foťáku a čelovky. Vybehnem hore na chatu s tým, že aj dobijem telefóny a vychutnám vifona, lenže som si nevzal lyžičku, tak som len čumel na kopec a nabíjal. Vrecko som tiež nenašiel. Bude asi hore na Solvayke, a tam sa mi už ale zrovna nechce.

Ďalšie 2 dní sa motáme okolo Schwarzsee, so stanom bezpečné ukrytým z každej strany, a pomaly nechávame v sebe dozrieť tento zážitok, a zobrať si z neho čo najviac. Vo štvrtok prejdeme naľahko na Trockener Steg, možno sa aj okúpať, ale tu sa znovu behom 20 minút úplne otočí počasie, takže túto myšlienku pochováme v jednom pive za 7CHF a dávame sa na ústup. V piatok zídeme okolo 2ej do Zermattu, kde ešte na 2 noci  rozložíme nás stan, keďže vlak máme až v nedeľu. Nájdeme COOP (jednotu), kúpime syr, pivo a víno a spravíme si poriadny piatok. Jeden Nemec nám navyše daruje putovný gril, takže na ňom dokončím asi 20dg slaniny. Keď už dostatočne smrdíme od dymu, rozhodneme sa, že treba ísť medzi ľudí.

Keďže nerád trávim opicu vylihovaním, vyberiem sa v sobotu cca 7:20 na Oberrothorn (3414m). Maťo ešte radšej leží. Kým vybehnem na Sunnegu, je peknému počasiu koniec, na Blauherde už kvaape, a keď som na Unterrothorne, leje už viac ako regulérne. O jedenástej sa teda 100metrov pod Unterrothornom (3104) otáčam, vrátim sa na Sunnegu, kde radšej to najhoršie prečkám. Dole do Zermattu pôjdem opačnou stranou, a mám dosť možnosti premáčať si tenisky v mokrej tráve, aby som mohol zajtra cestovať v bagandžiach.

13 August 2016 + 8 other moments - 80 of 192

Na čase, aby som to celé uzavrel. Myslím že to bol dosť poučný týždeň. Napriek tomu, že som si začal ku koncu zvykať, aj domáci sa mi zdali čím ďalej, tým viacej prívetivejší (asi potom, ako som si v piatok kúpil kúpil sprchový gél). Predpoveď počasia tu podľa mňa v tejto dobe funguje asi ako celé leto na slovensku: malo by byť  pekne, ale keď nie, tak sme vás varovali. Mali sme šťastia kopec, okrem spomínaného aj v tom, že sme mohli dať vrchol hneď na druhý deň a nesedeli deprimovaní 3 dní pod chatou, keby sme ráno nešli a o pol9ej to na plech ľutovať.

Keď som Matterhorn počas 6 rokov s niekým preberal, vždy bola časť ľudí, ktorú som počúval menej rád. Ti ľudia naznačovali, že tento výstup je skomercializovaný. A to bolo dlho pred touto privatizáciou k 150 výročiu. Nerád by som, aby to celé vyznelo ako nejaký hejt na Zermatt, ale ak to číta niekto, kto plánuje tento kopec a zaujíma ho môj názor, tak za seba – ak sa na Matterhorn niekedy vrátim, bude to už jedine z talianskej strany, a to isté platí aj pre Monte Rosu a Lyskamm.

@Peter Ruman

 

 

 

 

Leave a Reply