Malajzia 2005


          Selamat datang ke Malaysia! – takto vás pozdravia po príchode do tejto krajiny juhovýchodnej Ázie na supermodernom letisku v Kuala Lumpur. Keďže je to moslimská krajina, pracovníčky pasovej kontroly sú ako vzorné moslimky zahalené v tmavomodrých uniformách. Sú ale veľmi milé a vďaka bezvízovému režimu trvá odbavenie dokladov asi tak jednu minútu. Letisko je obrovské  a na urýchlenie prepravy slúži malý vláčik, ktorý premáva každú chvíľu. Už zo sprievodcu viem, že letisko sa nachádza vyše 70 km od hlavného mesta krajiny Kuala Lumpur (KL) a najrýchlejším spôsobom sa tam dá dopraviť rýchlovlakom, ktorý to stihne za 28 minút. Pred tým ako sa človek dostane k nástupišťu, musí odolať zástupu taxikárov a hotelových skautov, ktorý sa vehementne snažia ponúkať svoje služby. “Hey Mister! Taxi to KL? Cheap, very cheap! Hey Mister!” kričia po mne, keď sa snažím dostať k výťahu, ktorý vedie do suterénu k stanici rýchlovlaku. Vlak stojí 35 ringitov, taxi 60 a to ešte prehliadam fakt, že takikárom to trvá niekedy vyše hodiny, kým sa cez zápchy dostanú do centra KL. Vlak zaberie menej ako polovicu času.  Skrátka, každý súcny človek radšej ide vlakom. Trať vedie cez palmové háje, odvšadial stúpa ranný opar a pomaly sa začínajú rysovať kontúry moderného veľkomesta s chakakteristickými siluetami dvojičiek Petronas towers a televíznej veže Menara KL. Cesta míňa obrovské staveniská, všade sú rozostavené 20 - 30 poschodové bytovky. V porovnaní so Slovenskom som si uvedomil, že táto krajina, ktorá za posledné roky prešla veľkým rozvojom, je v budovaní infraštruktúry ďaleko pred východnou Európou a my im môžeme len ticho závidieť. Samozrejme, je to aj krajina veľkých kontrastov, na vidieku žijú ľudia stále pôvodným spôsobom života, skoro ako pred sto rokmi. V porovnaní so susednou Indonéziou je na tom ale ekonomika Malajzie výborne a životná úroveň obyvateľstva je príkladom pre ostatné krajiny juhovýchodnej Ázie.

DSC_0072

          Centrum Kuala Lumpur je typickým príkladov miešania rás, vôní, zvykov, architektúry, náboženstiev a neviem ešte čoho všetkého. Ako v každom väčšom meste v Malajzii, aj v Kuala Lumpur podstatnú časť obyvateľstva tvoria Číňania a centrum mesta je príkladné “Chinatown”. Číňania majú údajne v rukách obchod v krajine a napriek snahe Malajcov o zmenu, tento stav stále pretrváva. Čínsky taxikár mi raz povedal, že “aj keď  Malajci dostanú väčšinu štátnych zákazok, nakoniec ich aj tak predajú Číňanom”. Neviem, či je to naozaj tak, ale hovorí sa, že 80% podnikov je v čínskych rukách.

DSC_0017

           Čo mi v Kuala Lumpur udrelo do očí ako prvé, bol neuveriteľný kontrast v architektúre mesta. Mieša sa tu klasický koloniálny štýl starého “chinatownu” s modernou islamskou architektúrou a klasickými euro-americkými mrakodrapmi.  Čerešňičkou na torte sú svetoznáme Petronas towers – najvyššie a určite najkrajšie “dvojičky” na svete. V meste je ich vidieť temer odvšadial a sú dobrým orientačným bodom. Kto si ráno privstane, môže sa zadarmo dostať na tzv. “skybridge”, čo je spojovací mostík asi v prvej tretine dvojičiek. Problémom je, že počet lístkov je denne limitovaný na 800 a vačšinou sa minú už okolo 9 ráno. Inak nie je umožnený prístup verejnosti do budov, samozrejme okrem veľkého nákupného centra KLCC Center na prízemí a prvých dvoch, či troch poschodí. Architektonický mix je doplnený novými aj starými mešitami, hinduistickými chrámami pre početnú indickú menšinu a taktiež čínskymi taoistickými a buddhistickými chrámami. Ako pozostatok koloniálnej minulosti je, samozrejme, možné nájsť aj nejaký ten kostol.

           Kuala Lumpur je známe svojou vynikajúcou kuchyňou. Hovorí sa, že každý deň v roku možno jesť iné jedlo a nebudete sa opakovať. V tej neuveriteľnej zmesi malajských, čínskych, indických a indonézskych reštaurácií je naozaj problém si vybrať. Skúsil som teda indické Tandoori chicken s chapati, čo nie je nič iné ako pečené kura na indický spôsob s chlebovou plackou, čínsku Wantan soup – polievku s veľkými rezancami a zeleninou a nakoniec malajskú špecialitu Nasi goreng ayam – praženú ryžu s omeletou a kuraťom. Komu by to náhodou nestačilo, má možnosť zakúsnuť do nefalšovaného amerického hamburgera alebo pizze – Mc Donalds, Pizza Hut a KFC sa teší napodiv veľkej popularite aj u lepšie situovaných domácich, ktorí dávajú fastfoodu prednosť pred miestnymi špecialitami.

DSC_0003

          Malajzia ale nie je iba Kuala Lumpur. Povedal som si, že spoznám krajinu aj z inej stránky a vydal som sa objavovať vraj jednu z najstarších džunglí na svete - Národný park Taman Negara. Nie je taký obrovský ako napríklad Amazónia, ale je určite starší. Dva dni strávené v pralese mi však úplne stačili, hlavne, keď mi niečo v noci zospodu prehrýzlo stan a karimatku. Radšej ani nechcem vedieť, čo to bolo, ale v miestnom múzeu boli vystavené zaujímavé “obludy” z ríše hmyzu. Správca kempu na otázku, čo to mohlo byť iba pokrčil plecami a lakonicky poznamenal “this is jungle, my friend!”. Nuž dobre, pomyslel som si, keď džungla, tak so všetkým, čo k tomu patrí – kto sa bojí, nech nejde do lesa. Nedalo mi ale odísť predtým, ako by som stihol vidieť jaskyňu netopierov, ktorá je iba 1,5 hodiny chôdze džunglou od kempu. Jaskyňa bola malá, ale netopierov stovky, možno tisíce. Objavil som aj tropické, 4 cm veľké mravce. Prípadné hryznutie takým mravcom by sa nemuselo skončiť šťastne, ale aj tak som fotografovaním strávil aspoň 15 minút, kým sa mi v šere podarilo urobiť aspoň pár dobrých záberov. Od pôvodného zámeru vystúpiť na najvyšší vrch kontinentálnej Malajzie Gunung Tahan som upustil, obnášalo to úmorný 10 dňový trek medzi všetkými tými obludami. Povedal som si, že pri všetkej dobrej vôli, nie som masochista.

dsc_0101

           Z národného parku sa na sever najlepšie dostanete železnicou “Jungle ekspres” . Ide o normálny vlak, ale keďže ide miestami cez džunglu, pomenovali ho asi kvôli turistom týmto atraktívnym menom. Mnohohodinová cesta do Kota Bharu, najislamistickejšieho mesta Malajzie, ubehne vďaka klimatizácii celkom rýchlo. Cestu si krátim rozhovom s dvoma Angličanmi, ktorí majú namierené na ostrovy Perhentian. Má to byť tropický raj s množstvom koralových útesov, ideálny hlavne na potápanie a šnorchlovanie.

           Samotné mesto Kota Bharu má odlišný charakter ako Kuala Lumpur. Žiadne mrakodrapy, zato ale oveľa viac mešít. Mesto ma vyslovene moslimský charakter a vzdialene pripomína skôr Arábiu. O 5 ráno sa budím na spev muezína z neďalekej mešity “Allah akbar!” Aha,  skoro som zabudol, že Malajzia je moslimská krajina.  O Kota Bharu sa nedá povedať, že by nebolo zaujímavé, je tam množstvo zaujímavostí, ale predsa len hlavným lákadlom tejto časti Malajzie sú nádherné pláže ostrovov Perhentian. Mesto slúži turistom ako východiskový bod do Thajska.

DSC_0046

           Kapitolou samou o sebe je ostrov Penang s koloniálnym mestom Georgetown. Nachádza sa na druhej strane Malajského poloostrova, na jeho západnej strane, blízko thajských hraníc. Ostrov je z veľkej časti obývaný Číňanmi a Indami, Malajcov je iba 30%. V Georgtowne som mal pocit ako v Číne. Teda nie, že by som v Číne niekedy bol, ale všetko je tam čínske. Nápisy na uliciach, reštaurácie a čínski obchodníci posedávajúci pred svojimi typickými koloniálnymi domčekmi, kde sa hore býva a dole je zvyčajne obchod. To platí na Penangu skoro všade, okrem štvrte Little India, čo je pre zmenu časť Indie implantovaná do čínsko-malajského prostredia. Naozaj stačí prejsť cez ulicu a zmenia sa ľudia, písmo, kuchyňa, hudba, názvy ulíc, náboženstvo…Bol som veľmi prekvapený týmto mixom, ktorý ešte predčil ten v Kuala Lumpur. A aby toho nebolo málo, dobre zachovaná je aj európska štvrť, zostatok po Angličanoch, ktorí na ostrove vybudovali pevnosť na ochranu svojich mocenských záujmov v strategickej Malackej úžine.

          Na ostrove sa nachádza množstvo pozoruhodností, ako napríklad obrovský čínsky chrám Kek Lok Si, množstvo iných buddhistických a hinduistických chrámov a mešít, motýlia farma, krásne pláže a napokon aj švajčiarska ozubnicová železnica na vrch nad ostrovom, z ktorého je úžasný výhľad na okolité Andamanské more a klíma je príjemných pár stupňov nižšia ako pri mori.

           Konštantná zmena je pre Malajziu charakteristická, množstvo kultúr tu žije pohromade tak ako nikde inde na svete. Myslím si, že mnohé štáty by si mohli brať z tejto krajiny, kde neriešia problémy dvojjazyčných nápisov, náboženských odlišností a kde sa každý s každým dorozumie keď už nie vlastnou rečou, tak aspoň trochou angličtiny, príklad.


viac fotografií v mojej FLICKR galérii

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *