Jáva – Indonézia 2006


         Indonézia je najväčšie súostrovie na svete, pozostáva z viac ako 13 000 ostrovov, ktoré sa rozprestierajú od Indického po Tichý oceán. Od najzápadnejšieho cípu Sumatry po najvýchodnejšiu časť ostrova Nová Guinea leží takmer 5000 kilometrov čarokrásnych ostrovov s nádhernou prírodou a bohatým kultúrnym dedičstvom. Obrovská rozľahlosť archipelága naznačuje, že je takmer nemožné navštíviť všetky ostrovy naraz a pre bežného návštevníka to znamená sústrediť sa na jeden, prípadne dva veľké ostrovy. Keď má človek, tak ako v mojom prípade, možnosť stráviť v Indonézii iba mesiac, čo je na takú rozľahlú krajinu veľmi krátky čas, musí sa rozhodnúť, ktorá časť súostrovia ho najviac láka, v ktorej ležia pre neho najzaujímavejšie atrakcie. Indonézia oplýva neuveriteľným množstvom prírodných krás, takmer neporušených pralesov s množstvom tropickej zveri. Keďže je to súostrovie, patriace medzi vulkanicky najaktívnejšie oblasti sveta, množstvo sopiek sa nedá prehliadnuť. Hovorí sa, že v Indonézii má takmer každý výhľad na nejakú sopku. Moderný štát Indonézia sa nachádza na území, na ktorom v minulosti prekvitalo viacero ríší - od hinduistických a budhistických kráľovstiev, cez moslimské sultanáty, po ktorých sa zachovalo množstvo palácov, chrámov a iných pamiatok až po holandské a anglické kolónie. Najviac kultúrneho dedičstva je na najhustejšie obývanom ostrove Jáva, ktorý je s hustotou obyvateľstva okolo 900 obyvateľov/km2 aj jeden z najviac obývaných ostrovov na svete vôbec.

Jakarta

        Po prílete do desaťmiliónovej Jakarty vás ohromí neuveriteľná rozhľahlosť mesta, ktoré už niekoľko desaťročí trpí preľudnenosťou, nadmerným znečistením a hlukom. Z celej Indonézie sem prúdia desaťtisíce zbedačených ludí, aby našli lepšie podmienky pre život, máloktorým sa to ale splní – vačšina z nich nájde iba ďaľšiu biedu a život v otrasných podmienkach, často bez práce alebo za minimálnu mzdu, vačšinou približne  1-2 US$ na deň. Podľa pouličného predavača novín Masrua je ale aj takáto pláca lepšia ako život na vidieku, kde je problém nájsť si vôbec nejakú prácu.“ Za peniaze, ktoré zarobím,  musím uživiť seba, svoju šesťčlennú rodinu pričom takmer polovica výplaty ide deťom na školu.” Masru pracuje 10 hodín denne a rodinu v rodnom Bogore vidí raz za týždeň. Centrálna Jakarta má ale inú tvár - šesťprúdové ulice sú čisté, okolo sa vypínajú sklenené mrakodrapy a tomu všetkému kraľuje obrovský Pamatník nezávislosti. Námestie, na ktorom stojí - Lapangan Merdeka, má viac ako 1 km2  a patrí k najväčším námestiam sveta. Hneď vedľa sa nachádza najväčšia mešita v juhovýchodnej Ázii. Volá sa Istiqlal a je taká veľká, že sa do nej zmestí až 250 000 veriacich moslimov. Akonáhle sa k nej priblížite, hneď sa vás ujmú jej strážcovia a za pár stovák rupií  uvidíte mešitu aj zvnútra. Oficiálne môžu do mešity vstúpovať iba moslimovia.

DSC_4301

       Jakarta neoplýva historickými pamiatkami, aj keď pár miest, ako Starý prístav, čínska štvrť Glodok či zvyšky koloniálnej výstavby starej Batavie, ako sa Jakarta volala počas holandskej éry, určite stoja za pozornosť. Pre zahraničných turistov, ale aj pre západniarov, ktorí sú v Jakarte pracovne, je ulička Jalan Jaksa miestom na príjemné strávenie večera, je tu totiž sústredených veľa krčiem, reštaurácií a hostelov v západnom štýle. Je to taká malá kópia bangkokského bulváru Khao-San. Aj keď je Indonézia moslimská krajina, o slečny živiace sa najstarším remeslom sveta, tu zjavne nie je núdza a aj polícia nad tým prižmuruje oči.

        Cestovanie po Jáve je i pre Európanov celkom bezproblémové, sieť železníc je bohatá, autobusov a lacných leteckých spojení je dostatok. Na cestovaní sa ale naozaj neoplatí šetriť, lebo pri druhej triede sa síce dá síce ušetriť viac ako polovica cestovného, na druhej strane sa však na dvojmiestnom sedadle môžete ocitnúť traja, prípadne s viacerými sliepkami, husami či kozami. Počet cestujúcich zo zvieracej ríše je v nižších triedach často pozoruhodne vysoký a o pohodlnej ceste nemôže byť ani reči. Raz som na šetrnosť doplatil tak, že ma na zadnom sedadle autobusu doslova zasypali sekaným bambusom a všelijakými inými rárohami, takže som mal vážny problém dostať sa von. Aj kvôli tejto skúsenosti som Jakartu radšej opúšťal vlakom a rovno najvyššou triedou, takzvanou “executive class”. Za lístok som zaplatil stále menej ako pri porovnateľnej vzdialenosti na Slovensku a úroveň bola  úplne inde - takmer ako v lietadle - pozorné stewardky, občerstvenie, deka a vankúšik, proste “pohoda, klídek, tabáček”.

DSC_4908

         Po sedemhodinovej jazde som dorazil do vraj najzaujímavejšieho mesta na Jáve,  bývalého kráľovského mesta Yogyakarty. Yogya, ako sa mesto skrátene nazýva, vzniklo iba v 18. storočí, ale stalo sa kultúrnym centrom celej Jávy. Prekvitá tu divadlo, jávansky balet, hudba a taktiež umenie maľovania odevov – batika, čím je Jáva svetoznáma. V samom centre mesta je palác Kraton, postavený sultánom Mangkubim pred viac ako dvesto rokmi. Je to opevnená čast historického jadra a život sa v nej zmenil za posledné dve storočia iba málo.. Medzi zaujímavosti patrí Pasar Ngasem resp. vtáčí trh a Taman Sari - vodné záhrady. V spleti miniatúrnych uličiek žijú obyvatelia starým spôsobom života a iba turisti dávajú tušiť, že sme v 21. storočí. V jednej takej uličke som narazil na reklamný plagát upozorňujúci na divadelné predstavenie tradičného tieňového bábkového divadla Wayang Kulit s hrou na gamelan, čo je originálny jávansky orchester pozostávajúci z niekedy až dvadsiatich hudobníkov hrajúcich na rôzne bubny, bubienky, gongy, činely, xylofóny a mnohé iné nástroje, ktorým som ani nedokázal prísť na meno. V pravom gamelane nemôžu chýbať aspoň tri ženské vokalistky, ktoré svojim nebeským spevom dotvárajú zvláštnu atmosféru predstavenia. Hlavnou postavou je ale rozprávač a bábkar v jednej osobe zvaný Dalang. Všetky predstavenia si vyberajú námety zo starých indických eposov Rámajána a Mahabharáta, čo je pozostatok z dávných dôb, keď bol na Jáve ešte rozšírený hinduizmus. Nevýhoda bola v tom, že celý príbeh bol prezentovaný v starej jávčine, ktorej nerozumejú ani mnohí Indonézania mladšej generácie. Všetci návštevníci sa museli uspokojiť s krátkym obsahom v jazyku bahasa indonesia a v angličtine. Celá atmosféra predstavenia bola ale taká nezvyčajne tajomná, že ma zaujala aj keď som textu nerozumel ani slovo. Domácim je Rámajána známa asi tak, ako nám príbehy z Biblie.

DSC_4726

       Hlavným dôvodom prečo vačšina ľudí prichádza do centrálnej Jávy, nie je samotná Yogya, ale jeden z divov sveta – najvačšia buddhistická stúpa na svete Borobudur a tiež krásny hinduistický komplex chrámov Prambanan. Obe atrakcie ležia blízko mesta a sú považované za najvačšie historické lákadlá juhovýchodnej Ázie.

     Borobudur bol postavený okolo roku 797 n.l. a na jeho stavbu spotrebovali 1,6 milióna andezitových blokov. Táto buddhistická stúpa stojí na základoch hinduistického chrámu.  Keďže od začiatku bol postavený na zlých základoch, až totálna rekonštrucia, financovaná UNESCOM (21 mil.USD) v roku 1973 a trvajúca dlhých 11 rokov, keď celú stavbu rozobrali do posledného kvádra, pomohla tomuto buddhistickému monumentu k niekdajšej sláve. Stúpa nebola postavená ani ako hrobka, ani ako chrám, symbolizuje posvätnú horu Meru a má desať poschodí, pričom na spodných piatich je v 3000 reliéfoch vyjadrený život človeka na zemi. Ďaľšie štyri poschodia znázorňujú cestu človeka k osvieteniu a posledné poschodie predstavuje nirvánu – symbolizuje ju veľká prázdna stúpa s priemerom 10 metrov. Okolo je 72 menších stúp, v každej z nich bola kedysi socha Buddhu.  Celkovo sa na Borobudure nachádza 432 sôch Buddhu. Buddhistickí pútnici, ktorí prichádzajú k stúpe, začínajú svoju púť na východnej strane a v smere hodinových ručičiek obídu základňu stúpy a po schodisku na východnej strane vyjdu na ďaľšiu úroveň. Kým dospejú cez všetky úrovne k vrcholnej stúpe symbolizujúcej osvietenie, prejdú takmer päť kilometrov – tento rituál sa volá Pradaksina a patrí medzi hlavné rituály v buddhistickej viere.

DSC_4438

      Na Jáve si ale prídu na svoje nielen milovníci histórie a umenia, ale aj ľudia vyznávajúci pohyb vo voľnej prírode. Aj napriek preľudnenosti ostrova je na ňom množstvo sopiek, ponúkajúcich vynikajúce príležitosti na turistiku v relatívne divokej prírode. Mnohé zo sopiek sú stále aktívne, napríklad Gunung Merapi (2911 m.n.m) pri Yogyakarte vybuchla v roku 1994 a prúd lávy zasiahol dedinu na jej svahoch, pričom o život prišlo 64 ľudí. Táto erupcia nebola ale ničím v porovnaní s erupciou v roku 1930, keď zahynulo 1300 ľudí. Napriek svojej aktivite (šiesty najaktívnejší vulkán na svete) je Merapi častým cieľom zahraničných turistov, aj ked je kvôli lávovým prádom z jednej strany uzatvorený.

DSC_5165

Pomerne bezpečnú alternatívu k sopečnému dobrodružstvu typu Merapi ponúka sopka Bromo vo východnej časti Jávy. Je to jedna z najkrajších vulkanických oblastí na svete a pozostáva z viacerých poprepájaných kráterov. Hlavne nadránom, keď sa dvíha hmla, je pohľad na dymiace vulkány naozaj úchvatný. Ide o stále aktívnu sopku, ktorá sa z času na čas pripomenie menšou erupciou a vyžiada si pár ľudských životov. Majú smolu, že sa v osudnú chvíľu nachádzajú na nesprávnom mieste. Miestni hinduisti hádžu do dymiaceho krátera obetné kvetiny, dúfajúc, že si Bromo udobria aspoň na nejaký čas. Aj keď varovaniam zo seizmologickej stanice veria očividne viac.

      Indonézia je úžasné miesto, je krásne o nej čítať, vidieť obrázky. Ale najlepšie  je zažívať ju na vlastnej koži.
viac fotografií v mojej FLICKR galérii

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *