Cyklomaratón Bratislava-Jasná, 315 km

6

         Od kedy som povedala, že idem na tento cyklomaratón, čo bolo to asi v marci, som si z toho nerobila ťažkú hlavu. Vlastne som ani svoj cesťáčik zatiaľ nemala, dokonca som na žiadnom ani nikdy nesedela. Po prvýkrát som sedela na čierno-zelenom Radone, ktorý patrí veľkému chlapovi, niekedy v marci-apríli, že teda, aby som si ho vyskúšala, že musím trénovať na cyklomaratón. Nevedela som ani len prehodiť s prehadzovačkou, na horskom, ktorý som dovtedy mala, je to iné. Nedočiahla som ani sadnúť na sedlo, tak som väčšinou išla zo sedla. Môj prvý cestáčik som si ešte len chcela kúpiť. Vybrať si ten správny trvalo istú chvíľu, boli to asi 2 týždne pred maratónom, keď som si ho konečne vybrala cez internetový obchod….. Prišiel asi po 3 dňoch, napoli poskladaný v krabici, tak som musela počkať s vyskúšaním, kým mi ho Tomáško poskladal. A sedel mi úžasne. Asi 3-4 krát sme ho boli vyskúšať. Išlo sa mi dobre, ľahko, kilometre sa natáčali rýchlejšie ako na horskom, tak som si povedala, že by som to mala zvládnuť. Ale …. priblížil sa piatok, deň pred cyklomaratónom. To už som mala zajačie úmysly, že tam nejdem, nikdy som 315 km za jeden deň neprešla, môj doterajší rekord bol 200 km za jeden deň, asi v 16. rokoch a že to určite nezvládnem. Viackrát som sa o mojich pochybnostiach zverila, nie že sama sebe, ale človeku, ktorý touto ideou ovládol moju myseľ, jeho odpoveď však stále znela, že to zvládnem, že pohodička. Prišlo mi to dosť divné, že to tvrdí, ja som tomu, čo hovorí stále akosi nerozumela. Večer som sa teda nachystala.

13458510_10207861127625230_7120728081185781948_o

Ráno, nevyspatá, po 3 hodinách ľahkého spánku a častého budenia sa, som si povedala, že teda idem aspoň na Zlaté piesky, odkiaľ bol štart, pozrieť, ako to tam vyzerá, stále s tým, že asi nejdem, aj keď som bola kompletne zbalená, aj pšenovú kašu som si navarila, aby som mala čo jesť. Atmosféra na štarte bola plná odhodlania, ktoré ma povzbudzovalo, že to treba skúsiť, prinajhoršom nastúpim do autobusu a nechám sa odviezť až do Jasnej. Až na štarte som začala reálne rozmýšľať…idem na to, bikovanie zbožňujem a toto chcem absolvovať tiež. Tomáš tam bol so mnou, takže som mala oporu, keby niečo. Endorfíny sa začali vyplavovať ešte pred štartom, nadobličky pracovali ako mali, adrenalínu bolo dosť.

13433263_1026353104120339_569559150879836666_o

Prvých 280km som zvládala úplne v pohode…riešila som prítomný okamih, žila v prítomnosti a to mi dodávalo silu.

WP_20160618_09_27_38_Pro__highres

Až po Donovaly nebol žiaden poriadny kopec, išlo sa ľahko…úsmevy od ucha k uchu. Ale aj Donovaly som zvládla, trochu rešpektu bolo, či to zvládnem. Dokonca som predbehla aj nejakých chlapov, čo ma prekvapilo. Tomáš bol ďaleko vpredu, ja som si išla svojím tempom a vyšla som až hore….

13458526_10207861175946438_233472815572070612_o

bola som potešená, dali sme si obed a sadnúť opäť na bike sa ešte dalo, bolo to z kopca. Tesne pred Liptovským Mikulášom prišla kríza…dosť veľká, došla energia, nevládala som ani pedálou otočiť. Povedala som Tomášovi, že už nastupujem do busu…alebo ešte lepšie do sanitky, ktorá išla hneď vedľa nás…asi boli viditeľné isté symptómy vyčerpania na mojom tele.

13443301_1027007344054915_3204989946433511077_o

Tomáš mi však podal vysiaci popruh z camelbaku, že nech sa chytím, že ma chvíľku potiahne. Som sa teda chytila, a asi 2 minúty som pedálmi vôbec netočila, len som sa nechala ťahať. Tomáš myslel, že točím, nechápal, prečo mu to ide tak ťažko….až potom to zistil. Ale veľmi mi to pomohlo, doslova ma to zachránilo. Znova som ožila, nabrala sily a mohla ďalej šliapať smer Jasná. Pred kopcom do Jasnej sme sa opäť rozdelili a každý z nás išiel svojím tempom, Tomáš uháňal dopredu, a ja som si išla takým tempom, že aby som to celé vyšla až do úplne hore do Jasnej. V poslednej tretine kopca, pri tej známej pravotočivej “stojke” som už prestávala vládať, cca 100 m som bike tlačila, mala som už stŕpnuté nohy, chodidlá aj svaly, no opäť som nasadla na bike a došla až do cieľa….bol to neopísateľný pocit….najradšej by som ho zažívala furt.

WP_20160618_18_53_19_Pro__highres

Bez Tomáša by som to nezvládla, vzdala by som to. Ale tým, že mi pomohol, som sa prekonala. A vyhrala som ešte pamätný pohár – ako jedna z jedenástich báb, ktoré tohtoročný, už dvadsiatyštvrtý ročník cyklomaratónu Bratislava – Jasná 315 km absolvovali. To nedeľné ráno potom nebolo až také náročné, len mi chýbala energia, tak som si na raňajky dopriala samé dobroty. Budúci rok si to chcem rozhodne zopakovať, zaujal ma aj cyklomaratón Trnava – Rysy, ten nám tento rok nevyšiel, keďže sme boli akurát vo Francúzsku pozerať Tour de France…

@Lucia Maheľová

5

fotografie v galérii prevzaté z www.cyklomaraton.eu

Leave a Reply