Guatemala 2011

DSC_0011

Cesta do Guatemaly nebola pre mňa vôbec jednoduchá vzhľadom nato, že asi týžden predtým mi v Mexiku ukradli batoh aj so všetkými dokladmi vrátane pasu. Musel som si ísť pre nový dočasný pas do hlavného mesta Mexico city na Slovenskú ambasádu, kde ma síce upozornili, že doklad slúži iba na návrat do vlasti najkratšou cestou, a nie na ďalšie cestovanie. Keďže som ale mal v pláne ešte Guatemalu, a nechcel som si nechať pokaziť výlet, ktorý bol už aj tak dosť pokazný krádežou mojho batohu, rozhodol som sa, že to skúsim. Na hraničnom prechode Mexiko/Guatemala som sa z Mexika dostal úplne bez problémov. Pri vstupe do Guatemaly sa miestni veselí colníci na mojom dočasnom pase iba zabávali, keďže asi nič také v minulosti nevideli, a po zaplatení otázneho vstupného poplatku 20 Quetzalov, čo sú asi štyry eurá, ma pustili do svojej krajiny. DSC_0007

Guatemala je latinoamerická krajina s dosť komplikovanou, ako históriou tak i súčasnosťou. Prvé známe organizované osídlenie reprezentovali Mayskí indiáni, ktorí už od 3. storočia p.n.l. žili v rozvinutej civilizácii po celej Guatemale, južných častiach Mexika a v blízkom Belize, či Hondurase. Mayská ríša existovala do približne 11. storočia nášho letopočtu. Ich civilizácia zanikla z neznámych dôvodov, čo dodnes podnecuje rôzne špekulácie o pravom dôvode zániku tejto vyspelej civilizácie. Na rozdiel od Aztékov v Mexiku alebo Inkov v Peru, túto civilizáciu už nestihli zničiť španielski konquistadori, v čase príchodu španielskych dobyvateľov už bola totiž mayská civilizácia zaniknutá. Ostali po nej iba nemé chrámy a paláce ukryté hlboko v guatemalskej džungli. Jedno z najväčších mayských miest – Tikal, je v súčasnosti veľkou atrakcoiu pre turistov z celého sveta. DSC_0096

Celková zastavaná plocha bola okolo 64 km², pričom v meste v časoch najväčšej slávy na prelome letopočtu žilo okolo 50 000 ludí. V tých časoch Tikal bojoval s ostatnými mayskými mestami ako Calakmul alebo Uaxatún o nadvládu nad okolitými mayskými kmeňmi. Sláva Tikalu ako centra mayskej civilizacie zanikla ešte pred rokom 900 n.l.. Ako najpravdepodobnejšie scenáre zániku sa uvádzajú preľudnenie a kolaps poľnohospodárstva v okolí mesta, ktoré už nedokázalo uživiť vtedajšiu populáciu na jednom mieste po viac ako tisíc rokov. Mesto pomaly pohltila džungla, a to, čo zneho zostalo, si možu návštevníci prehliadnuť za približne 20 amerických dolárov. Medzi najväčšie atrakcie možno považovať nepochybne Chrám veľkého jaguára, Chrám masky alebo Chrám jaguárieho kňaza. Väčšina zaujímavostí sa nachádza na tzv. Gran Plaza, čo je vlastne byvalé centrum Tikalu. Z hlavného námestia sa rozbiehajú džunglou chodníčky do iných, vzdialenejších oblastí mesta. Zvlášť zaujímavé sú vyhľady z niektorých piramíd, vtedy je z vrcholu vidiet ostatné chrámy, či piramídy ako majestátne vytŕčajú z mora okolitej džungle. Tento pohľad bol pre svoju originalitu použitý vo viacerých amerických akčných filmoch. Históriu krajiny však samozrejme netvoria iba mayské pamiatky. Od 15. storočia v krajine vládli španieski dobyvatelia, ktorí tam zanechali typický koloniálny latinoamerický ráz. DSC_0024

V krajine je neskutočne veľa kostolov, španielskym vierozvestcom sa ale napriek veľkému úsiliu nepodarilo prevrátiť úplne všetkých obyvateľov, alebo teda ešte presnejšie, sa im ich nepodarilo obrátiť úplne. Preto sa až dodnes zachovalo množstvo pôvodných mayských rituálov a premiešali sa s tými novými, kresťanskými. Americká profesorka zaoberajúca sa okrem iného mayskou spiritualitou Jean Molesky-Poz vo svojej knihe “Contemporary Maya Spirituality: The Ancient Ways Are Not Lost” spomína, ako sa sama osobne stala svedkyňou starobylého mayského rituálu indiánov kmeňa Zunil. Ona sama sa k tejto komunite dostala cez svojho manžela, ktorý je mayského pôvodu, pričom jeho brat je mayský šaman Ajq’ijab, čo je vlastne duchovný vodca danej komunity. Molesky-Poz vo svojej knihe ďalej skúma rozličné aspekty mayskej spirituality ako napr. posvätnú geografiu – čím sa rozumie vzájomný vzťah medzi Zemou a ľuďmi, posvätné miesta, špecifický význam kríža, alebo ceremónie zvláštne späté s ohňom. Tieto starodávne tradície sa udržali najživšie práve v horách v severovýchodnej Guatemale. V Guatemale sú samozrejme aj iné ako starodávne pamiatky a zaujímavosti. K prirodným “highlights” sa nepochybne ráta stále aktívny vulkán Pacaya. Je to vraj jedno z pár miest na svete kde sa dá z bezprostrednej blízkosti pozorovať žeravá láva, a kde sa tenké sandále môžu doslova roztaviť od horúceho povrchu, po ktorom vedie turistický chodník. Ďaľšia atrakcia prírodneho charakteru je nepochybne jazero Atitlán – považované za jedno z najkrajších miest sveta. DSC_0013

Jazero je vulkanického pôvodu a je obkolesené troma vyhasnutými sopkami. Mestečká okolo jazera sú obývané väčšinou Mayskými Indiánmi kmeňov Tz’utujil a Kaqchikel. Počas španielskej konquisty sa Indiáni Kaqchikel spojili so Španielmi, abyporazili odvekých súperov z kmeňa Tz’utujil, čo im však dlho nevydržalo, Španieli si ich nakoniec taktiež podrobili. Jazero Atitlán je známe aj veľkou tragédiou z októbra roku 2005, kde počas prudkých dažďov pochádzajúcich z hurikánu Stan kvôli zosuvu podmočenej pôdy zahynulo okolo 1400 obyvateľov pobrežnej dedinky Panabaj. Mohutný zosuv celú dedinu jednoducho zasypal, zanechal po sebe mnoho obetí a okolo 5000 ľudí pripravil o domov. Odvtedy ale uplynulo pár rokov, cesty sa obnovili a mnoho novootvorených hotelíkov víta turistov zo všetkých kútov sveta. Pozoruhodné množstvo hotelíkov vlastnia Izraelci, pričom ich hostia sú taktiež zo Zeme zasnúbenej. Nápisy v hebrejčiene popri angličtine nepriamo oznamujú akú klientelu tam môžete očakávať. Celé okolie jazera Atitlán sa pomaly mení na klasickú backpackerskú komunitu so západným štýlom reštaurácií a ubytovania. Zahraničný turista si môže dopriať vačšinu džunglových dobrodružstiev vrátane výstupu na okolité sopky a kajakovania po jazere. Veľmi dostupné sú aj ľahké drogy ako marihuana alebo hašiš. Tradičné mesto Antigua Guatemala, bývalé hlavné mesto Guatmalského kráľovstva, ktorého územie zahŕňalo súčasnú Guatemalu, Salvádor, Honduras, Nikaraguu, Kostariku a štát Chiapas, ktorý dnes patrí Mexiku, sa nachádza neďaleko súčasného hlavného mesta Guatemala city. Veľké zemetrasenie v roku 1773 zastavilo rast tohto mesta a hlavné mesto sa presťahovalo o asi 40 km vzdialeného novozaloženého mesta Guatemala city. DSC_0034

Mesto bolo v časoch svojho najväčšieho lesku považované za jedno z najkrajších v Latinskej Amerike, hlavne kvôli tradičnej španielskej barokovej architektúre. Práve kôli nim bola Antigua v roku 1979 zapísaná do Svetového dedičstva UNESCO. Dnes sa vyznačuje okrem iného najväčšou koncentráciou škôl španielskeho jazyka na svete. Mesto je plné študentov španielčiny hlavne z USA a Európy. Aj keď je Antigua Guatemala akokoľvek krásna, ani jej sa nevyhýba tieň celej Latinskej ameriky – pouličná kriminalita spojená aj s organizovaným zločinom, v posledných rokoch prepojeným aj s drogovou kriminalitou. V Antigue som v hostely stretol Rakúšana Stefana, ktorý mi osobne porozprával o prepade, kde hlavným účastníkom a zároveň aj obeťou bol on sám. Večer si zašiel do jedného z mnohých podnikov, ktorých je centrum Antigui plné, po záverečnej sa dal do reči s jedným s miestnych návštevníkov, ktorý ho po krátkej konverzácii pozval k nim domov. Že aj keď tu zábava síce skončila, nemusí to platiť aj pre nich. V očakávaní zaujímavej párty s domácimi nasadol do auta a po chvíly sa ocitol v nejakom dome, s nejakými ľudmi, ktorí už vôbec nevyzerali na to, že sa idú zabávať. Zaplo mu, že je zle a chcel sa hneď vrátiť do mesta, ale to už naňho mierila zbraň, pričom ho donútili vypiť nejaký neznámi nápoj….zobudil sa neskôr nahý na ulici, nechali mu iba trenírky. Našťastie sa mu nič nestalo a cennosti s dokladmi mal bezpečne uschované v hostely kde býval. Prišiel o pár sto dolárov, platobnú kartu a fotoaparát. V podstate dopadol ešte dobre, počul som aj o postrelených luďoch, alebo dokonca aj zabitých. Dvaapolmilónové Guatemala city je najväčšie mesto celej strednej Ameriky. Je to tiež známa oáza korupcie a zločinu. V noci sa turistom vôbec neodporúča vychádzaťna ulicu, kvôli častým prepadom, ktoré môžu, ale aj nemusia skončiť násilne.DSC_0041

V každom prípade nemá veľký zmysel v meste ostávať nejakú dlhšiu dobu, keďže centrum je relatívne malé, takisto, ako aj počet pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Ja som mesto navštívil iba ako prestupnú stanicu na ceste do Rio Dulce a strávil som v nom necelé tri hodiny. Cesta do Rio Dulce trvá okolo päť hodín, mesto samo o sebe nieje ničím extra zaujímavé, zato je ale možné si prenajať čln, a cez najväčšie Guatemalské jazero Izabal sa doplaviť až do mestečka Livingston na karibskom pobreží. Livingston je jediné guatemalské mesto obývané skoro výhradne černochmi. DSC_0054

Ostali tu ako potomkovia bývalých otrokov a majú aj svoj vlastný jazyk – Garífuna. Je to reč s karibskými koreňmi a nemá silnú väzbu na okolité mayské jazyky. Dnes je reč samozrejme zmes hlavne pôvodnej karibštiny s angličtinou, francúžštinou, španielčinou a s prímesou afrických slov, pochádzajúcich od privezených otrokov. Pri prechádzke po pobreží karibského mora, ktoré je v týchto miestach mimoriadne špinavé som narazil na jedného miestneho, dalo by sa povedať bezdomovca na naše pomery, ktorý žije na pláži, žije z toho čo nájde, príležitostne sa živí hudbou a výučbou svojho rodného jazyka Garífuna. V podtate nemá nič hodnotného, okrem pár bubienkov a nejakých tých šiat, ale žiarila z neho neuveriteľná spokojnosť a vyrovnanosť. Tento človek vedel plynule Španielsky, Anglicky a samozrejme svoj materinský jazyk Garífuna. DSC_0057

Po stretnutí s ním som dlho premýšlal nad opodstatnením a “nevyhnutnosťou” všetkých našich výdobytkov, ako sú autá, fotoaparáty,počíťače a celá technika všeobecne. V strese zarábame peniaze, aby sme ich potom v strese míňali na veci, ktoré vôbec nepotrebujeme. Raz možno príde čas keď si to uvedomíme, alebo keď si to budeme musieť uvedomiť.

 

Leave a Reply