Čile – Atacama 2014


       Čile je krajina s veľmi zaujímavým tvarom, dalo by sa povedať, že je to dokonca krajina s najzvláštnejším tvarom vôbec. Ide o dlhý slíž, nepodobný žiadnej inej krajine, dlhý vyše 4300 kilometrov s priemernou šírkou len okolo 100-150 kilometrov. Z jednej strany je hranicou Tichý oceán, z druhej horská reťaz Kordilier- najdlhšieho pohoria na svete, tiahnuceho sa celým americkým kontinentom od Aljašky na severe až po Ohňovú zem pri Antarktíde.

        Prví obyvatelia  sa v údoliach okolo pobrežia Tichého oceánu objavili približne pred 10 000 rokmi. V 15. storočí si severné Čile podmanili Inkovia prenikajúci z Peru. V roku 1520 sa počas svojej cesty okolo sveta v oblasti ocitol  portugalský moreplavec Fernao de Magalhaes, a stal sa tak prvým Európanom, ktorého noha sa dotkla Čile. V dnešnej dobe má väčšina obyvateľov belošský pôvod a žije hlavne v mestách, zatiaľ čo pôvodných Indiánov je málo a žijú najmä na vidieku.  Celé severné Čile tvorí púšť Atacama, najsuchšia púšť sveta. Po národných parkoch na juhu je druhou turisticky najatraktívnejšou oblasťou v krajine. Jej centrom je oáza San Pedro de Atacama s približne 5000 obyvateľmi na úpätí hôr vo výške asi 2300 metrov nad morom. Pre ľudí prichádzajúcich z Bolívie, čo bol aj môj prípad, je hneď pri vstupe do mestečka colnica. Z hraničného priechodu cesta klesá prudko viac ako dva kilometre bez jedinej zákruty priamo dole do San Pedra. Veru, zažil som už aj príjemnejšie pocity než aké som mal vtedy pri  pozorovaní okolia spoza čelného skla autobusu. Životy nás všetkých v ňom celkom záviseli od bŕzd a vodičových schopností.

        San Pedro de Atacama leží na hlavnej ceste do Argentíny. Je známe stavbami z nepálenej tehly, nachádza sa tu významné archeologické múzeum s mnohými nálezmi z oblasti, ako i múzeum  tu nájdených meteoritov. Centrum mestečka je až nepríjemne preplnené turistickými agentúrami či obchodíkmi so suvenírmi, v ktorých predávajú napodobeniny keramiky pôvodných obyvateľov Atacameños. Aj hotelíkov je tu požehnane, pomyslel som si,  blúdiac takmer stredovekými uličkami pri hľadaní ubytovania na najbližšie dni.  Ceny sú tu výrazne vyššie ako v susednej Bolívii, ale podľa toho, čo hovorili  ľudia prichádzajúci z južnejších oblastí Čile, je to tu vraj ešte pomerne lacné. Mohol som teda zabudnúť na hostely za 5 eur  a musel sa zmieriť s takmer štvornásobkom.

P1020248

         Priamo nad San Pedrom sa vypína najvyššia hora v okolí, bezmála 6000 metrov vysoká vyhasnutá sopka Licancabúr. Majestátny stratovulkán na hranici Čile s Bolíviou dominuje celej oblasti a je z diaľky ľahko rozpoznateľný kvôli svojej takmer dokonalej symetrii. Vrcholové jazierko v kráteri je po celý rok zmrznuté, ale napriek teplotám aj -30°C v ňom žije mikroskopický planktón. Vrchol bol zlezený už v predkolumbovských dobách, ako naznačujú incké artefakty nájdené hore. Názov sopky pochádza z dnes už vymretého jazyka Kunza (posledný človek hovoriaci týmto jazykom zomrel v roku 1949). Slovo "lican" znamená ľudia a "cabur" hora, čiže v preklade meno Licancabur znamená Hora ľudí. Pokiaľ nie je sopka pod snehom, výstup je relatívne jednoduchý, až na vrchol vedie skalnatý chodník. Hlavným problémom pri ňom bývajú hlavne nadmorská výška, zima a veľmi silný mrazivý vietor.  Výstup som si naplánoval na dva dni: počas prvého vyleziem so stanom do sedla vo výške 4900 metrov, druhý deň skoro ráno vyrazím hore a podľa miestnych vodcov budem za 4-5 hodín na vrchole 5916 metrov vysokej hory.   Ak bude počasie priať, do večera sa vrátim do civilizácie. Také boli plány, a tak mi to aj, našťastie,  vyšlo, len do hostela som sa vrátil až za tmy.09

         V hosteli som sa zoznámil s ruským horolezcom Artemom. Kým som ho spoznal, myslel som si, že cestujem s najťažším batohom na svete, ale po krátkej debate s ním som pochopil, že batoh kompletnou horolezeckou vybavou môže vážiť aj výrazne cez tridsať kilogramov. “Keď človek nechce byť závislý od turistických agentúr a ich sprievodcov, musí si celú výbavu nosiť so sebou”  konštatoval Artem. Škoda, ze som ho nestretol o pár dní skôr, nemusel som pokúšať osud sám pri  sólovom výstupe na tunajšiu najvyššiu horu.

       Púšť Atacama sa začína v južnom Peru a v dĺžke asi 1000 km zaberá celú severnú štvrtinu Čile. Je to najsuchšie miesto na zemeguli s plochou vyše 100 000 km2. Povrch tvorí zväčša kamenistá polopúšť, vyschnuté soľné jazerá nazývané “salares”, pieskové duny a staré lávové prúdy, keďže z východnej strany na čilsko-bolívijských hraniciach sú Andy tvorené reťazou vyhasnutých, ale aj aktívnych vulkánov. Priemerný ročný úhrn zrážok je iba 15 mm, v niektorých oblastiach, ako Arica, alebo Iquique, naprší iba 1-3 mm vody ročne a na niektorých meteorologických staniciach dážď ešte nezaznamenali nikdy! Púšť Atacama môže byť najstaršou púšťou na Zemi, geologické výskumy naznačujú, že hypersuché obdobie mohlo trvať až 200 miliónov rokov. Oblasť je taká suchá, že aj mnohé hory vyššie ako 6000 metrov vôbec nie sú pokryté ľadovcami. Iba  sucho a skaly,  tak ako na Marse. Kópie amerických vesmírnych sond Viking 1 a Viking 2 údajne neboli počas testovania vzoriek pôdy v oblasti Yungay schopné identifikovať akékoľvek známky života.24

         Vnútrozemie Čile je napriek nehostinným podmienkam obývané už po celé tisícročia, severná Atacama bola centrom významných predkolumbovských kultúr. Neskôr ale tieto sídla vzhľadom na nedostatok takmer všetkých zdrojov rástli veľmi pomaly. V priebehu 20. storočia mali kvôli vodným zdrojom vnútrozemské komunity s  mestami na pobreží a s banskými spoločnosťami časté konflikty. Mestá na pobreží vznikli v 16. a 17.  storočí ako prístavy Španielskeho kráľovstva na prepravu striebra z bolívijského Potosí a iných rudných baní. S objavom nitrátových ložísk a v súvislosti s nejasnými hranicami v púšti vypukla v oblasti Vojna o Pacifik, ktorej víťazom sa stalo Čile.  Počas obdobia najväčšej ťažby pokrývala produkcia nitrátu z Atacamy až 4/5 svetovej spotreby. Vo vyprahnutej oblasti Atacamy dnes žije približne  milión obyvateľov, väčšina  na pobreží Pacifiku. Keďže sa tu nachádzajú železné, medené a iné rudy, veľa ľudí pracuje v ťažobnom priemysle. Jedno z najväčších miest oblasti Atacama, Arica s prezývkou “Mesto večnej jari” je najsevernejším čílskym mestom, iba pár kilometrov od hranice s Peru. Ročne tam spadne necelý millimeter zrážok, čo z neho robí najsuchšie mesto sveta.

_DSC2454

       Atacama, plná extrémov, ponúka národný park Los FlamengosValle de la Luna či gejzíry El Tatio, ktoré sú jediným gejzírovým poľom v Južnej Amerike a zároveň najvyššie položenými gejzírmi na svete. V púšti sa nachádza Európske južné observatórium (ESO), aj najnovšie medzinárodné vesmírne observatórium ALMA, dokončené len v roku 2013. V tejto oblasti sa vyskytuje najväčší počet bezoblačných dní, je ďaleko od veľkých ľudských sídiel produkujúcich svetelný smog, a tak nič neruší tiché pozorovanie nočnej oblohy. Kvôli prírodným podmienkam a charakteru povrchu oblasť využíva aj  NASA na testovanie zariadení pre budúce možné misie na Mars.

_DSC2292

         Lagúna Cejar je slaná lagúna južne od San Pedra, chcel som sa k nej dostať na horskom bicykli. Vzdialenosť iba 18 kilometrov sa v chládku požičovne zdala byť “iba na skok”. Neskôr sa mi však často vybavovali slová slečny z obchodíka  “nezabudnite si zobrať aspoň tri litre vody, slnko je tu v Atacame veľmi horúce!”. “Jasne, žiadny problém” odvetil som jej vtedy automaticky, veď mám nejaké skúsenosti. Lagúna Cejar je taká slaná, že udrží človeka na hladine bez akéhokoľvek pohybu. Je to presne ako v Mŕtvom mori v Jordánsku - človek može, ležiac na hladine, čítať napríklad noviny. Jediné, čo tu ale tento pôžitok znepríjemňuje, je neustála páľava púštneho slnka. Väčšina turistov sa k lagúne dovezie autom… ja na bicykli…dlhá cesta naspäť do San Pedra bez vody, ktorá mi došla už doobeda…nablízku absolútne nič, iba pustatina. Na tú úmornú hodinu šliapania do pedálov tak skoro nezabudnem.

         Gejzíry El Tatio - geotermálne pole vo výške 4320 m - jedno z najvyššie položených gejzírových polí na svete a tiež tretie najväčšie. Nachádza sa tam totiž vyše 80 aktívnych gejzírov. Meno El Tatio pochádza z kečuánčiny a znamená "pec". El Tatio patrí k  „povinným“ zastávkam každého návštevníka San Pedra. Väčšina turistov prichádza pred východom slnka, keď sú gejzíry zahalené parou, pretože v noci stále mrzne. S vychádzajúcim slnkom sa oblaky pary postupne rozplývajú a gejzíry zanikajú. Cez deň je v oáze a jej okolí neznesiteľné teplo, nikde ani jeden  tieň. Keď mi v agentúre povedali, že na výlet ku gejzírom sa odchádza ráno o 3:30 a predpokladaná teplota na mieste je mínus 10 stupňov, nechcelo sa mi to veľmi veriť. Pre istotu som si ale pribalil páperku, čo keby predsa. Na mieste bolo fakt mínus 8 stupňov a bol som tam jediný človek v krátkych nohaviciach, i ked zababušený v páperovej bunde. Krátko po východe slnka náš sprievodca zavelil „teraz, kto máte chuť a odvahu, môžete sa ísť vykúpať do sľúbených termálnych prameňov“ a rukou ukázal smerom k malému kamennému domčeku - šatni. Ďalší extrém, ktorý mi ale tento raz prišiel veľmi vhod. Vonku bolo ešte stále okolo nuly a ja úplne premrznutý na kosť, som si zrazu užíval teplú vodu v termálnom prameni.14

          Valle de la Luna  leží 13km západne od oázy San Pedro de Atacama na okraji púšte. Je to asi najsuchšia oblasť sveta, na niektorých miestach ešte nikdy nezaznamenali žiaden dážď. Povrch údolia až neskutočne pripomína mesačnú krajinu, podľa nej ho aj pomenovali. Miestami je všetko úplne biele od soli, celé kaňony a jaskyne sú vytvorené čisto zo soli, skalné útvary pripomínajú človekom urobené umelecké diela. Nájdu sa tam aj klasické pieskové duny obrovských rozmerov, na ktorých sa dá skúsiť nový zaujímavy adrenalínový šport - sandboarding. Ide v podstate o snowboarding na piesku. Sandboardy sú staršie vyradené snowboardy, v požičovniach v San Pedre sú okrem bicyklov asi najpopulárnejším športovým artiklom. Zjazd z  takej vysokej duny má niečo do seba, i keď piesok sa snehu podľa mňa nikdy nevyrovná. V každom prípade, je to veľmi originálny zážitok, tak ako celé Čile.  🙂

30


viac fotografií v mojej FLICKR galérii: AtacamaLicancabúr, San Pedro, Arica, Lagunas a El Tatio

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *